Mohli byť v kontakte s nakazenými, štát ich nechce vyšetriť. Koho treba testovať a kto sa má sledovať len sám?

„Správajte sa zodpovedne a nezatajujte, že je vám zle a boli ste v zahraničí,“ tak znelo posolstvo od lekárov začiatkom tohto týždňa, keď sa objavili prvé potvrdené prípady koronavírusu na Slovensku. Začiatkom týždňa zároveň médiá a lekári informovali o ľuďoch, ktorí prišli k lekárovi, ale zatajili mu, že boli v rizikovej krajine.

Premiér Peter Pellegrini (Smer) vtedy vyzýval na zodpovednosť, o tri dni nato však už na tlačovej besede zdôrazňoval, že „netreba s každou drobnosťou obťažovať linky“.

Sociálnymi sieťami sa šíria príbehy pacientov, ktorí sa vrátili zo zahraničia, majú príznaky chrípky, nechcú ich však poslať na testovanie koronavírusu. To je aj prípad Matúša Kotlára, ktorý sa vrátil z Berlína a už desať dní má teploty. Neprekročili však 38 stupňov, a preto ho hygienik nechce poslať na testovanie.

Ozývajú sa aj ľudia, ktorí prišli do kontaktu s potenciálnym nosičom koronavírusu, no nikto ich nevyzval, aby išli na preventívne testovanie. Ide napríklad o rodičov z bratislavskej škôlky, kde má jedna z učiteliek potvrdený koronavírus. Rodinným príbuzným škôlkarov nebola ihneď nariadená karanténa, viacerí išli normálne do práce.

Ľudia sa na sociálnych sieťach pýtajú: „Nemáme náhodou tak málo potvrdených prípadov preto, lebo netestujeme dostatočne?“ „Tak načo sa ľudia správajú zodpovedne, keď na nich štát s…e?“ pýta sa na Facebooku rozhnevaný Matúš Kotlár.

Teplo, nevetraná hala, všetci spotení

Matúš Kotlár sa 27. februára vybral s kamarátom na koncert do Berlína, všetko si dohodli ešte v novembri. Aj keď Nemecko nie je medzi krajinami, ktoré Slovensko vyčlenilo ako rizikové, v Berlíne je dnes 28 ľudí nakazených koronavírusom.

Dve hodiny najprv čakali v tlačenici pred vstupom, koncert trval ďalšie dve hodiny. Matúš odhaduje, že tam bolo asi štyritisíc ľudí. „Boli sme natlačení v jednej nevetranej hale, bolo tam teplo, všetci sa potili a kýchali na seba.“

V sobotu sa vrátili autobusom domov, v nedeľu začali obaja pociťovať únavu a zvýšené teploty. Nasledujúci deň sa pridal aj suchý kašeľ. „Spájal som si to s koronavírusom, veď aj v autobuse sme boli v kontakte s mnohými ľuďmi,“ hovorí.

 

Napriek obavám bol Matúš trpezlivý a čakal až do stredy 3. marca. Stále mal zvýšenú teplotu, 37,4 stupňa. Zatelefonoval na trenčiansky regionálny úrad, tam sa však dozvedel, že mu nevedia pomôcť a má zatelefonovať všeobecnému lekárovi. Odporučili mu len, aby 14 dní zostal v izolácii doma. Nasledujúce dni Matúš v telefóne počúval, ako si ho prehadzujú úrady.

„Sestrička u obvodného lekára mi tvrdila, že ma nemôže ošetriť, pretože na to nie sú vybavení – nemajú rúška, obleky ani dezinfekciu, ktorú si pýtali,“ opisuje Matúš. Odporučila mu ešte počkať, kým sa stav zhorší.

Ďalšie dni sa Matúšovi zhoršovala teplota aj kašeľ, hygienické úrady si ho však medzi sebou len prehadzovali a odporúčali mu čakať, kým sa stav nezhorší. Matúš sa dovolal až primátorovi Partizánskeho, ktorý mu vysvetlil, že na testovanie ho vezmú až po tom, čo mu teplota stúpne nad 38 stupňov. On sa však nedostal cez 37,9 – a tak sa na testovanie nedostal.

Úrad verejného zdravia určil teplotu 38 stupňov ako rozhodujúcu. Ľudia s nižšou teplotou sa majú liečiť v domácej izolácii a konzultovať stav s lekárom operačného strediska záchrannej služby, ktorý sa radí s regionálnym hygienikom.

Matúš zasa vytrvalo úrady upozorňuje, že aj keď je už asi osem dní v izolácii, po príchode z Berlína sa stretol s niekoľkými ľuďmi, ktorých mohol nakaziť. „Napríklad kamarát mi strážil psa, kým som bol preč. Stretol som sa aj s mamou a so sestrou,“ hovorí. Dodáva, že kým doteraz zvykol vyležať chorobu za tri dni, teraz má teploty a príznaky chrípky už desať dní.

„Hnevá ma, že chcú dávať pokuty ľuďom, ktorí nedodržia povinnú karanténu, ale pritom im nechcú spraviť testy,“ sťažuje sa. Už desať dní je izolovaný doma a nevie, čo bude ďalej.

Dúfa, že by ho mohli prísť zdravotníci otestovať domov, nie je však isté, či sa ich Matúš dočká. Premiér Peter Pellegrini v stredu ohlásil, že zdravotníci začnú testovať podozrivých na koronavírus aj doma. Začínajú v Bratislave a pôjde najmä o ťažšie prípady.

Podľa Pellegriniho budú dva typy testov – jeden pre tých, čo majú ľahké príznaky, budú sa im testovať protilátky – podľa premiéra je tento typ testu úspešný na 97 až 98 percent. Pri pacientoch s ťažším priebehom ochorenia sa budú robiť náročnejšie testy, ktoré sa robia aj teraz.

Matúš už berie antibiotiká, ani tie mu však zatiaľ nepomohli. Lekár mu v stredu elektronicky predpísal ďalšie. „Máme vitamíny, lieky na imunitu, zázvor, čaje. Takto som sa ešte neliečil, desať dní ma ešte žiadna choroba nedržala,“ hovorí.

Koho treba testovať?

Zachytávame na Slovensku ľudí, ktorí by mali ostať v karanténe alebo byť testovaní? Peter Pellegrini v stredu vyzýval, aby sa ľudia nedožadovali vyšetrení bez toho, aby mali vážne príznaky a nezaťažovali zbytočne štátne linky hygienikov.

Kto má však nárok na testovanie?

Hlavný hygienik vydal usmerňujúci materiál, v ktorom definuje jednotlivé prípady potenciálnych nosičov koronavírusu. Nárok na laboratórne testovanie má „suspektný“ prípad, teda osoba podozrivá z ochorenia. Podľa hygienika ide o pacientov, ktorí:

Po prvé, majú akútnu infekciu horných dýchacích ciest, teda náhly nástup aspoň jedného zo symptómov: kašel‘, horúčku, dýchavičnosť. A k tomu boli v krajine, kde došlo k lokálnemu prenosu v komunite počas 14 dní.

Čo je to lokálny prenos? Je to stav, ak sa v krajine potvrdí, že sa koronavírus potvrdil aj u pacienta, ktorý nebol v rizikovej krajine a ani sa nestretol s takým človekom. Znamená to, že sa už vírus prenášal medzi osobami na Slovensku. Úrad verejného zdravia upozorňuje, že ak dôjde k takejto situácii u nás, za suspektný prípad sa bude považovať každý pacient s respiračným ochorením.

Po druhé, ide o pacientov s akútnym respiračným ochorením, ktorí boli v posledných 14 dňoch v úzkom kontakte s potvrdeným alebo pravdepodobným prípadom.

Po tretie, ide aj o pacientov bez pozitívnej cestovateľskej anamnézy. To sú takí, ktorí majú akútnu respiračnú infekciu (horúčku a aspoň jeden príznak respiračného ochorenia – kašel‘, dýchavičnost‘) a vyžadujú si hospitalizáciu. Zároveň nemajú ďalšie diagnózy, ktoré by vysvetľovali tieto príznaky.

Keď je informačným kanálom bulvár

Hygienik v dokumente definuje aj osoby, ktoré prišli do kontaktu s potenciálnym nosičom koronavírusu. Takýto problém mali napríklad rodičia z bratislavskej škôlky, ktorej učiteľka mala v pondelok potvrdený koronavírus.

Išlo o dve škôlky – na Palkovičovej a Prešovskej ulici, ktoré mali spoločnú riaditeľku. Tá má takisto vážne príznaky chrípky a čaká sa na výsledky testov na koronavírus. Mestská časť potvrdila, že ich ešte stále nepozná. Obe škôlky sú na dva týždne zatvorené, deťom aj zamestnancom bola nariadená domáca karanténa.

Ale čo rodinní príslušníci škôlkarov? Majú ísť rodičia do práce a súrodenci do škôl? Rodičia škôlkarov nemali žiadne informácie.

O tom, že je v ich škôlke koronavírus, sa matka, ktorá si želá ostať v anonymite, dozvedela z médií – prečítala si článok v bulvári. O pár hodín nato zasadal krízový štáb v Bratislave, ktorý potvrdil, že školy budú od utorka zatvorené. „Stále som čakala, kedy dostaneme oficiálne informácie, ako ďalej postupovať, nič sa však nedialo,“ hovorí matka. Spolu s manželom si u zamestnávateľa vypýtali home office a čakali, čo sa bude diať.

O tretej popoludní matka napísala na facebookovú stránku starostu Ružinova Martina Chrena. Informovala ho, že rodičia nevedia, ako postupovať a či majú aj oni ostať doma. Podvečer už dostali oficiálny e-mail, o karanténe pre rodičov v ňom však nebola žiadna zmienka.

Viacerí rodičia zo škôlky tak začali hľadať radu na štátnych linkách, tam sa im však nedarilo dovolať. Jednej matke sa to podarilo a dostala informáciu, že karanténa sa vzťahuje len na deti a stačí sa len sledovať. Iná matka sa zas dovolala inej úradníčke, ktorá jej povedala, že v karanténe má ostať celá rodina. Ustráchaní rodičia si tak vymieňali informácie len vo facebookových komentároch na stránke ružinovského starostu.

„O tom, prečo je škôlka zatvorená, sme sa dozvedeli až zo statusu pána Chrena🤦‍♀️. Nikto nás s informáciami, čo robiť, nekontaktoval, zisťovali sme si to sami. A dovolať sa na niektorú z odporúčaných liniek sa mi podarilo až po dvoch hodinách,“ píše v komentári rodič.

Osloveným rodičom sa podarilo vybaviť si v práci, že môžu ostať doma. Keď zamestnávateľ počul, že sú zo škôlky, v ktorej bol koronavírus, home office im bez problémov odklepol. Matka však teraz nevie, či môže poslať do školy ďalšie dieťa. Teraz sú všetky školy zatvorené, ale čo budúci týždeň? „Môj pocit z tohto je, že jediný, kto sa snaží niečo robiť, je samospráva. Komunikujú s nami a snažia sa zistiť informácie. Ale štátna úroveň je, no, neviem…“ zakončuje.

Mestská časť odpovedá, že budúci týždeň bude znova rozhodovať o zatvorení škôl – buď nariadenie zruší, alebo ho predĺži. Navyše na svojom webe rodičom odporúča ostať v domácej izolácii. Matka, ktorú sme oslovili, však tvrdí, že ak nepôjde o nariadenie, niektorí zamestnávatelia nemusia brať odporúčanie metskej časti dosť vážne.

Osoby v úzkom a bežnom kontakte

Hlavný hygienik v dokumente definuje osoby v úzkom kontakte a osoby v bežnom kontakte.

Osoby v úzkom kontakte sú vo vysokom riziku – sú to tí, ktorí boli v úzkom kontakte s pravdepodobným alebo potvrdeným prípadom ochorenia koronavírusu. A teda:

• žijú v rovnakej domácnosti,
• boli v priamom fyzickom kontakte, napríklad podaním rúk,
• mali nechránený priamy kontakt s infekčnými sekrétmi, napríklad kašľom či dotykom použitých papierových vreckoviek,
• mali osobný kontakt do dvoch metrov a viac ako 15 minút,
• boli v uzavretom priestore najmenej 15 minút vo vzdialenosti menšej ako dva metre, napríklad v učebni či čakárni,
• zdravotnícki pracovníci starajúci sa o prípad koronavírusu alebo laboratórni pracovníci, ktorí pracujú so vzorkami.

Čo majú títo ľudia podľa hygienika robiť?

Počas 14 dní musia sledovať svoj zdravotný stav, a to aj pod zdravotným dozorom. Zostávajú v domácej karanténe, majú zakázané cestovanie a sociálne kontakty, obmedzený pracovný kontakt a návštevy školy.

Osoba v bežnom kontakte má nízke riziko expozície – sú to ľudia, ktorí:

• boli v uzavretom priestore s osobou s podozrením na koronavírus menej ako 15 minút a ďalej ako dva metre,
• boli v priamom kontakte, teda tvárou v tvár, menej ako 15 minút a ďalej ako dva metre,
• cestovali spolu s nosičom koronavírusu akýmkoľvek dopravným prostriedkom.

Títo ľudia sa počas 14 dní sledujú sami a v prípade nástupu príznakov sa hlásia lekárovi. Ak sa za 14 dní u nich nevyskytnú príznaky, ďalej sa už nepovažujú za rizikových.