Naozaj to Matovičovi trvá dlho? Slovenské vlády sa skladali už mesiac aj dva

Vo štvrtok uplynulo dvanásť dní od parlamentných volieb. Hoci Igor Matovič začiatkom týždňa avizoval, že by svoju novú vládu mohol predstaviť už v stredu, nakoniec sa mu tento termín dodržať nepodarilo.

Keď sa ho novinári dopoludnia pred zasadnutím krízového štábu pýtali, či skladanie vlády netrvá pridlho, bolo vidieť, že mu to nie je príjemné.

„Robertovi Ficovi, ktorý zostavoval vládu s inými nástrojmi a vedel, že to je o biznise – tým pádom sa tá vláda zostavuje rýchlejšie –, to trvalo sedemnásť dní. Ja to robím prvýkrát, Robert Fico skladal vládu tretí- alebo štvrtýkrát. Poprosil by som, aby ste mi dali aspoň taký čas, ako mal najrýchlejší Fico,“ vyhlásil Matovič.

Slovensko čelí krízovému stavu v dôsledku nákazy koronavírusom a otázky, či by sa nová vláda nemala čo najrýchlejšie chopiť moci, nie sú mimo. Matovič vraví, že si to uvedomuje. „Mimoriadna situácia na Slovensku je ďalšie memento, ktoré vidím v zrkadle každé ráno, že sa musíme dohodnúť.“

Aj Richard Sulík vo štvrtok povedal, že nová vláda musí vzniknúť čím skôr. „Máme dvanásť dní po voľbách, za normálnych okolností by to nebolo treba tak rýchlo, ale teraz verím, že Igor Matovič bude schopný čím skôr rokovania dokončiť,“ povedal.

No aj keď sa zrejme rokovania medzi OĽaNO, Sme rodina, SaS a stranou Za ľudí v strede týždňa zadrhli, v minulosti sa vlády skladali väčšinou aspoň tri týždne. Matovič teda zatiaľ rozhodne nepatrí k najpomalším designovaným premiérom.

Ficova tretia vládna smršť

Dojem, že sa Igorovi Matovičovi skladanie vlády naťahuje, môže vzniknúť pri spomienke na to, čo sa udialo pred štyrmi rokmi. Je pravda, že od volieb, ktoré sa konali 5. marca 2016, do vymenovania tretej Ficovej vlády prezidentom (23. marca 2016) ubehlo 19 dní.

No dohoda o novej vládnej zostave bola na svete rýchlejšie. Ešte prvý týždeň po voľbách bolo nejasné, ako vlastne vládna koalícia bude vyzerať. Richard Sulík, predseda vtedy druhej najsilnejšej SaS, sa prvé dni pokúšal o vytvorenie rozmanitej koalície s OĽaNO, Mostom-Híd, Sieťou, Sme rodina a Dankovou SNS. Chvíľu to vyzeralo, že nie je úplne bez šance.

Zvrat prišiel týždeň po voľbách: v sobotu 12. marca širšie vedenie SNS a neskôr predsedníctvo Mosta-Híd rozhodli, že pôjdu rokovať so Smerom. Pridala sa aj Sieť Radoslava Procházku. V nedeľu sa Procházka a Bugár stretli s Ficom, v pondelok aj s Dankom a v utorok 15. marca všetci štyria predsedovia predstúpili pred médiá s tým, že sa dohodli na novej vláde.

Oficiálne ju prezident vymenoval až o osem dní, ale reálne bolo všetko dohodnuté v priebehu troch dní. Bolo to také rýchle, že niektoré zahraničné televízne štáby vtedy ani nestíhali reagovať.

V pravidelnom nedeľnom programe Českej televízie 168 hodín, ktorý sa vysiela okolo pol desiatej večer, odvysielali 13. marca 2016 reportáž o tom, že budúcim slovenským premiérom bude zrejme Richard Sulík. Už pár hodín mal však vtedy všetko pod kontrolou Robert Fico.

So Slotom a Mečiarom ešte rýchlejšie

Keď Robert Fico nastupoval do premiérskeho úradu prvý raz, čas od volieb (17. júna 2006) do vymenovania jeho vlády (4. júla 2006) bol vôbec najkratší v histórii moderného Slovenska. Všetko sa dohodlo a sprocesovalo do osemnástich dní (Igor Matovič hovorí o sedemnástich, lebo do toho zrejme nerátal volebnú sobotu).

Ani vtedy pritom nebolo samozrejmé, ako bude vláda vyzerať. Nakoniec ju zostavil Smer, HZDS a SNS, no matematicky prichádzala do úvahy aj koalícia Smeru, Strany maďarskej koalície a KDH (ktoré na predsedníctve tesne schválilo záujem rokovať s Ficom, čo však viedlo k rozkolu v hnutí a odchodu skupiny okolo Vladimíra Palka).

Predseda SDKÚ Mikuláš Dzurinda sa ešte pokúšal aj o variant SDKÚ, SMK, KDH a HZDS, no byť v jednej vláde s Mečiarom bolo najmä pre KDH neprijateľné. Fico si nakoniec vybral Slotu s Mečiarom, aj keď ho za to stihli sankcie zo strany európskych socialistov.

Fica pozastavenie členstva jeho strany v európskej socialistickej frakcii nepresvedčilo. Zloženie vlády s HZDS a SNS zanovito hájil slovami, že vďaka tomu bude Slovensko sociálnym štátom. „Je to hlavný argument pre všetkých našich partnerov v zahraničí, ktorí jednoznačne odmietajú pravicové reformy,“ povedal.

26-dňový koaličný štandard

Najčastejšie – až trikrát – sa slovenské vlády skladali okolo 25 dní. Pri druhej Dzurindovej vláde prešlo od volieb (vtedy trvali dva dni – v piatok 20. a v sobotu 21. septembra 2002) do vymenovania vlády (16. októbra 2002) presne 27 dní, vláda Ivety Radičovej bola v roku 2010 zložená rovnako za 27 dní a druhá vláda Roberta Fica (2012 až 2016) bola vytvorená za 26 dní.

Tieto vlády mali spoločné, že bolo od začiatku zrejmé, kto bude vo vládnej koalícii. Pri druhej Dzurindovej vláde sa neuvažovalo o inej zostave ako SDKÚ, SMK, KDH a ANO, pri Radičovej k dohode jasne smerovali SDKÚ, SaS, KDH a Most-Híd, druhá vláda Roberta Fica bola dokonca jednofarebná – podporovalo ju 83 poslancov Smeru. No aj tak prešli od volieb do menovania vlády takmer štyri týždne.

Komplikovanejšie sa rodila prvá Dzurindova vláda v roku 1998. V niečom bola situácia podobná ako dnes – vytvárali ju štyri strany (SDK, SDĽ, SOP a SMK), ktoré spolu mali v parlamente ústavnú väčšinu, no v ich vnútri sa objavovali aj hlasy, či by nestačila trojkoalícia. Niektorí politici SDĽ brali rezervovane účasť Strany maďarskej koalície vo vláde.

Napokon vznikla vláda s ústavnou väčšinou – zatiaľ jediný raz v slovenskej histórii –, no od volieb, ktoré sa konali 25. a 26. septembra 1998, po jej vymenovanie uplynulo 35 dní. Mikuláš Dzurinda bol so svojím kabinetom menovaný až 30. októbra 1998.

Ľupták vravel dva mesiace „nie“

Vôbec najdlhšie sa rodila vláda Vladimíra Mečiara v roku 1994. Mečiarovo HZDS a jeho spojenec, Slovenská národná strana, nemali v parlamente väčšinu, spolu získali len 70 poslaneckých mandátov. Do vlády preto potrebovali pribrať Združenie robotníkov Slovenska (ZRS), teda stranu svojrázneho populistu Jána Ľuptáka, ktorý predtým odišiel z SDĽ.

Ľupták účasť v koalícii dlho odmietal, aj pred voľbami vravel, že do vlády vôbec nepôjde. „A prečo by mali robotníci vládnuť? Nech kontrolujú – hoci aj ako členovia parlamentu – tých, čo sa obohacujú,“ vyhlasoval na mítingoch.

V tejto rétorike pokračoval aj po voľbách. „Nedáme sa vtiahnuť do vlády, aby potom prstom ukazovali o pol roka – aha, pozrite sa. My vieme, čo čaká tento ľud!“ hovoril Ľupták. Trvalo to vyše dvoch mesiacov, až nakoniec Ľupták vyhlásil, že „niet zásadných prekážok pre vstup ZRS do vládneho kabinetu a pre podporu aj reštrikčného rozpočtu“.

Vladimírovi Mečiarovi sa po 74 dňoch vládu zostaviť podarilo.