Talianski lekári si musia vyberať, koho zachránia. Uprednostnite mladších a zdravších, hovorí nariadenie

Pred dvoma týždňami mali v Taliansku 300 potvrdených prípadov COVID-19, pred týždňom 2 500, v tejto chvíli majú skoro 12 500.

V nedeľu podľahlo novému koronavírusu 133 pacientov, v pondelok 168 ľudí a v utorok ďalších 196 pacientov. Z viac ako 10-tisíc chorých na nový koronavírus sa skoro 6-tisíc liečilo v nemocnici a viac ako tisíc na jednotkách intenzívnej starostlivosti.

Smrtnosť na ochorenie dosahuje vo štvrtok na obed 6,6 percenta (827 úmrtí/12 462 potvrdených prípadov). To znamená, že ochoreniu podľahne každý pätnásty Talian, ktorému potvrdia ochorenie. Vo väčšine prípadov ide o ľudí vo veku 70 rokov a viac.

Dá sa predpokladať, že reálna smrtnosť bude nižšia, keďže systém nezachytí každého nosiča nového koronavírusu. Podľa údajov z Číny sa odhaduje, že v 80 percentách prípadov sú príznaky mierne – hoci takí ľudia ochorenie majú, nedali sa testovať, preto sa neobjavia v štatistikách. Napriek tomu bude smrtnosť oveľa vyššia ako v prípade chrípky. Tej podľahne zhruba 0,1 percenta nakazených.

11. marca zomrelo v Taliansku na COVID-19 196 ľudí, v nemocnici bola väčšina z potvrdených prípadov. 

#Covid19 Italy, SitRep, 11 Mar, @DPCgov
Includes data from yesterday in Lombardy (600)

Active cases: 10590 cases
1028 intensive care
5838 in hospital w/ symptoms

Deaths: 196
78% with pre-existing med conditions
2% 50-60 yo, rest older

Recovered 41 (tot 1045)

— DrElisabetta (@ViralRNA) March 11, 2020

Koho zaintubovať a koho nie?

Talianske zdravotníctvo nezvláda obrovský nápor pacientov a viacerí lekári hovoria, že sú extrémne vyčerpaní a systém kolabuje. Pre viac ako tisíc pacientov, ktorí sa na COVID-19 liečia naraz, nie je v krajine dostatočný počet adekvátnych lôžok ani prístrojov.

Údaje z Číny hovoria, že hospitalizáciu si vyžaduje zhruba 20 percent pacientov COVID-19, 5 percent si vyžaduje intenzívnu starostlivosť a zhruba 1 percento veľmi intenzívnu starostlivosť s využitím ventilátorov ECMO (mimotelové okysličovanie).

V Taliansku potrebuje intenzívnu starostlivosť viac ako 10 percent ľudí. Anestéziologička z milánskej nemocnice San Raffaele o situácii pre ITV hovorí: „Veľa pacientov potrebuje pomoc s dýchaním, ale ventilátorov je nedostatok. Povedali nám, že budeme musieť vyberať, koho zaintubujeme.“

Lenže podľa akých pravidiel?

Uprednostnia mladších a bez ďalších zdravotných problémov

V Taliansku preto vydali usmernenie, aby lekárom pomohli s touto morálnou dilemou.

Dokument sa začína prirovnaním, že talianski lekári čelia morálnej voľbe ako zdravotníci počas vojnového stavu. Namiesto toho, aby starostlivosť poskytli každému, kto je chorý, treba zdroje rozdeliť tak, „aby sa zaručilo, že pacienti s najvyššou šancou na vyliečenie dostanú prístup k intenzívnej starostlivosti“.

V praxi to znamená, že mladých, u ktorých existuje šanca, že ochorenie napokon zvládnu, uprednostnia pred starými, ktorí sú najohrozenejšou skupinou.

Lekári sa majú rozhodovať nielen podľa veku pacientov, ale aj pridružených ochorení.

„Čo by mohlo predstavovať relatívne kratšiu liečbu pre zdravších ľudí, by mohla byť dlhšia a na zdroje oveľa náročnejšia liečba pri starších a zraniteľnejších,“ uvádza dokument.

Usmernenie ďalej hovorí, že „riadiť sa kritériom ‚kto prv príde, ten prv melie‘, v situácii, keď nie sú zdroje, by znamenalo, že by sme z intenzívnej starostlivosti vylúčili tých, ktorí prídu neskôr“.

Uvedené kritériá sa netýkajú len pacientov s novým koronavírusom, ale každého, kto si vyžaduje intenzívnu starostlivosť.

Cieľom Denníka N nie je hodnotiť uvedené usmernenie.

Zachránite piatich, hoci jeden zomrie?

Faktom je, že v Taliansku sa v tomto prípade priklonili k etickému smeru zvanému konzekvencializmus.

Za komplikovaným názvom sa ukrýva jednoduchá myšlienka, že relevantným kritériom, podľa ktorého máme posudzovať naše morálne skutky, sú dôsledky (konzekvencie, z toho konzekvencializmus), ku ktorým vedú.

Predstavte si, že by ste videli, ako sa na päť ľudí na trati rúti odtrhnutá drezina. Našťastie stojíte pri výhybke, takže ich môžete zachrániť, no na vedľajšej koľaji stojí jeden človek.

Čo urobíte? Nič, hoci to bude znamenať smrť piatich, alebo zasiahnete, no spôsobíte smrť nevinnej obete?

Alebo iný prípad – terorista unesie lietadlo a hrozí, že s ním narazí do futbalového štadióna, kde je 50-tisíc ľudí. Zostrelíte dopravný prostriedok s 200 pasažiermi, aby 50-tisíc žilo?

Konzekvencionalista by prehodil výhybku a lietadlo by zostrelil, lebo päť zachránených životov je viac ako jeden a 50-tisíc ľudí viac ako 200. Konzekvencionalisti si prajú „čo najviac šťastia pre čo najviac ľudí“ a čím viac ľudí bude žiť, tým viac šťastia.

Deontológovia, naopak, také počty odmietajú a riadia sa nemennými pravidlami (nie konzekvenciami), napríklad „Nezabiješ!“ Deontológ by preto nemal výhybku prehodiť.

Dilema drezíny – zachránite piatich, hoci jeden zomrie? Zdroj – YouTube/BBC Radio 4

Rozhodli sa pre konzekvencionalizmus

Talianske usmernenie je konzekvencialistickým riešením – pretože zdrojov je žalostne málo a pomôcť sa nedá každému, povedali si, že ich treba rozložiť tak, aby zachránili najmä tých, ktorí majú najlepšiu šancu na život. A to sú mladí a inak zdraví. Opatrenie kruto pocítia starší a tí s pridruženými ochoreniami.

„Ak má osoba medzi 80 až 95 rokmi a zlyhávajú jej pľúca, asi nebudete pokračovať,“ hovorí anestéziológ Christian Salaroli. „Keďže máme, nanešťastie, nepomer medzi nemocničnými zdrojmi, lôžkami na JIS a kriticky chorými pacientmi, každého nemožno intubovať. Rozhodujeme sa na základe veku a celkového zdravotného stavu,“ dodal taliansky lekár.

Nevychádzajte von, pracujte z domu

Hrozí Slovensku taliansky scenár, že prudko stúpne počet chorých, ktorí potrebujú intenzívnu starostlivosť?

Podľa odborníka na tropickú medicínu Vladimíra Krčméryho je to možné a zodpovední za to budú nedisciplinovaní ľudia, ktorí sa hromadne stýkali/stýkajú, aj keď lekári a vedci dlhodobo upozorňujú, že ide o riskantné správanie.

Počet chorých bude v nasledujúcich dňoch narastať (nedá sa povedať, ako veľmi) a nasledujúce dni preveria pripravenosť slovenského zdravotníctva na chorobu. Štát musí riešiť napríklad nedostatok testov či rúšok.

V tejto chvíli je na Slovensku 21 potvrdených prípadov.

Čo môžete urobiť vy? Nevychádzajte von, pracujte z domu. Zabránite tak šíreniu nákazy. Umývajte si ruky a čistite predmety, ktorých sa dotýkate.

Ak máte podozrenie na ochorenie, neutekajte hneď do nemocnice, kde môžete nakaziť ďalších ľudí, ale telefonicky či mailom kontaktujte svojho lekára či Úrad verejného zdravotníctva. Zriadená je aj infolinka Národného centra zdravotníckych informácií (0800 221 234). Pripravte sa, že sa hneď nedovoláte a skúšajte to opakovane.