Denník N

Poviedka Michala Hvoreckého: Intímna vzdialenosť

Foto - TASR/AP
Foto – TASR/AP

Dohodli sme sa, že sa stretneme pri škole ako kedysi. Tiež prišiel v kombinéze, v žltej, s tvárou zahalenou rúškou.

Zostaňte doma, opakujem, zostaňte doma, a dodržujte intímnu vzdialenosť. Najprv meter a pol, potom dva, nakoniec tri a viac. Skoro nič iné som roky nepočúvala. Už som to dlhšie nevydržala.

Navliekla som si oranžový ochranný odev a vyrazila von. Pri každom pohybe som mäkko šušťala. Materiál sľuboval účinnú bariéru proti najširšej škále vírusov, a stehy, zvárané ultrazvukom, nepreniknuteľnú ochranu. Na tvár som si nasadila silikónovú masku. Ozaj dokonale upravená na prvý skutočný tinder.

Naposledy sme sa naživo videli tak dávno, že mi to pripadalo ako v inom živote. Spoznali sme sa ešte v ozajstnej škole, a vzájomné očarenie pretrvalo. Štrnásťdňové vírusové prázdniny sa zmenili na nekonečné. Už nikdy sme sa nezišli v lavici v triede. Učiteľku sme pozorovali iba na obrazovke. Vyučovanie, krúžky, záujmy, omše – všetko z domu, online, digitálne, pri monitore som sa naučila geometriu, zemepis aj nemecký jazyk, a zasvätila sa do tajov virológie, nového povinného predmetu.

Bližšie sme sa spoznávali cez obrazovku, baiduili sme sa, lenovovali, huaweili, xiaomilovali, a tí, ktorí si to mohli dovoliť, sa aj elonmuskovali. Počas pandémie sme na celé mesiace stratili kontakt, vôbec nefungovala elektrina, potom sme spojenie zložito obnovovali a dlho sme zostali nerozluční.

Dospievali sme, často sme četovali, čítali sme si navzájom na pokračovanie najmilšie elektronické knihy, hrali sme hry, sledovali staré seriály, hádali sme sa do krvi a znova sme sa zbližovali. Nedávno som si pre neho vyzliekla tričko,

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Podcast Denníka N

Kultúra

Teraz najčítanejšie