Denník N

Epidemiologička Bražinová: Najlepšie by bolo, keby sa teraz celé Slovensko na dva mesiace zavrelo doma

Epidemiologička Alexandra Bražinová. Foto - Univerzita Komenského v Bratislave
Epidemiologička Alexandra Bražinová. Foto – Univerzita Komenského v Bratislave

„Každý, kto si nariadi dobrovoľnú karanténu, prispeje k tomu, aby sa infekcia nešírila,“ hovorí epidemiologička Alexandra Bražinová.

Ako epidemiologička pracujete aj na infolinke bratislavského Regionálneho úradu verejného zdravotníctva, ktorá poskytuje verejnosti informácie o novom koronavíruse. S akými otázkami vám ľudia volajú?

Je to rôzne. Mnohí sú hlavne znepokojení a musím povedať, že mnohé otázky sú úplne zbytočné, pretože odpovede na ne sa dajú veľmi ľahko nájsť na internete. No chápem, že človeku často ide aj o to, aby počul niekoho, kto ho uistí, že je to v poriadku, a trochu ho upokojí. Aj ten ľudský kontakt je veľmi dôležitý.

Na mnohé otázky však nevieme odpovedať, hlavne na tie hypotetické – ako napríklad čo bude, keď sa zavrú hranice, a tak ďalej. Často sa ľudia pýtajú, čo majú robiť, ak majú určité príznaky, vtedy im dávame konkrétne inštrukcie.

Ktoré otázky sú podľa vás zbytočné? Viete uviesť príklad?

Napríklad nám volajú ľudia, ktorí sú práve v zahraničí, a pýtajú sa, či budú musieť po návrate zostať povinne 14 dní v karanténe. A pritom je ľahké nájsť si zoznam, že sa to aktuálne týka štyroch krajín – Číny, Južnej Kórey, Iránu a Talianska. No je tiež pravda, že sa to môže najbližšie dni zmeniť. Je pravdepodobné, že sa ten zoznam bude postupne rozširovať (rozhovor vznikol 12. 3., po tomto dni sa zoznam rozšíril na všetky krajiny – pozn. red.).

Sú podľa vás ako epidemiologičky správnym rozhodnutím tvrdé preventívne opatrenia krízového štábu, ktorý rozhodol o plošnom zatvorení škôl, obmedzení prevádzky reštaurácií, zastavení medzinárodnej prepravy? 

Určite je to správne rozhodnutie. Čím prísnejšie a reštriktívnejšie budú opatrenia, ktoré obmedzia pohyb osôb a zabezpečia, že sa ľudia nebudú vo veľkom zhromažďovať, tým väčšia je šanca, že sa nám podarí šírenie vírusu radikálne znížiť. Vidíme to aj na krajinách, kde už epidémia prebieha. Tie, ktoré prijali od začiatku prísne reštriktívne opatrenia, sú dnes na tom lepšie, to znamená, že majú menej najzávažnejších dôsledkov ochorenia. Ako pozitívny príklad sa spomínajú hlavne Singapur a Južná Kórea, ktoré od začiatku zaviedli veľmi tvrdé opatrenia a občania sa tomu podriadili, aj preto dnes majú nižšiu mieru závažných prípadov, ako je to napríklad v Taliansku.

Nevieme, ako to bude prebiehať u nás, ale vieme sa poučiť aj z rozhodnutí iných krajín, ktoré už dnes môžeme hodnotiť ako chyby. Povedzme v Taliansku vieme, že reštriktívne obmedzenia prijali neskoro, keď už bola epidémia rozbehnutá, a tiež vieme z médií o prípadoch, keď sa občania správali nedisciplinovane a nedodržiavali vládne nariadenia. Ako dnes môžeme vidieť, dôsledky sú veľmi rozsiahle a vážne.

To znamená, že dnes sú pre nás na jednej strane veľmi dôležité

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Koronavírus

    Rozhovory

    Človek, Slovensko, Svet, Zdravie

    Teraz najčítanejšie