Denník N

Slovensko sa vychýlilo z osi civilizačnej normality

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

To minútové roztieranie Threemy, tento obsedantný fanatizmus nahnal hlasy avanturistom a demagógom.

Autor je filozof, publicista, politik

Na to, čo sa dnes deje na povolebnom Slovensku, sa dá pozerať tak s plačom, ako aj so smiechom. Nedám sa však zlákať ani tragédiou, ani satirou. Skúsim sa na to pozrieť vecne, aj keď drobným iróniám či občasnej slze sa nevyhnem. A, samozrejme, budú to len čriepky, lebo to samo, čo sa pred našimi očami deje, je neposkladaná mozaika. A prvý postreh je ten, že sa do nejakého zmysluplného obrazu ani nikdy neposkladá.

Zmeska toho najreakčnejšieho, čo si vie európsky priestor vôbec predstaviť: fundamentalistickí katolíci bojujúci proti elementárnym hodnotám osvietenstva, ruka v ruke so skúsenými harcovníkmi slovenského mafiánstva, napojenými na európsku semifašistickú stranícku rodinu, s populistami a demagógmi kalibru, aký Slovensko vo svojej histórii nepoznalo; a to až tak, že ich musí krotiť ortodoxný knižný neoliberál (a aj ten nie ako odchovanec aspoň toho moderného amerického, ale nasledovateľ toho reakčného rakúskeho medzivojnového neoliberalizmu). A napokon diletantizmus, nekvalifikovanosť takých rozmerov, s akými som sa od novembra ’89 nestretol.

Zostavovateľ vlády Matovič sa hneď s úsvitom novej pozície vytasil s „nápadmi“. (Inak, vôbec sa nedivím, celé spektrum honosnej novinárskej obce sugeruje svojím slovníkom slovenskému občanovi predstavu, že politika je o „nápadoch“ a „bavení sa“. Tento slovník bol jednoznačnou predzvesťou, že slovenská politika sa posunie od štátnických riešení k znôžke primitívnych nápadov.)

Ten prvý zaznel hneď, nápad voľného hlasovania v „etických otázkach“ s geniálnym odôvodnením nastupujúceho premiéra – „veď sme parlamentná demokracia“! Lenže, milý pán dezignovaný,

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Voľby 2020

Komentáre

Teraz najčítanejšie