Slovensko v čase koronavírusu: Chlap prišiel a zakašľal mi do tváre

V piatok sme vyzvali čitateľov, aby nám písali, ako prežívajú koronavírusovú epidémiu. Za niekoľko hodín prišli stovky reakcií. Väčšina čitateľov píše, že by sa chceli lepšie chrániť, ale nevedia ako. Niet kde kúpiť rúška, dezinfekcie. Niektorí rúška majú, ale zamestnávateľ im ich používanie zakázal – ide najmä o predavačky v supermarketoch. Nikto nerozumie, prečo predavačky, čašníci, pracovníci na úradoch či poštách nemajú žiadne ochranné prostriedky.

Mnohí Slováci by chceli pracovať doma, ale zamestnávateľ ich stále núti chodiť do práce. (Nemal by.) Množstvo ľudí vidí okolo seba známych, ktorí očividne porušujú nariadenú karanténu a správajú sa ľahkovážne.

Stovky ľudí takisto zháňajú dôveryhodné informácie – ako dostať príbuzných naspäť na Slovensko, aké presne opatrenia platia – a sťažujú sa na chaos v inštrukciách od štátu.

Tu sú najzaujímavejšie postrehy našich čitateľov z piatka. (Pošlite nám tie svoje.)

Lekárnička plakala

Lekárnička v lekárni plakala, lebo lieky dochádzajú a nemajú rúška. V obchodoch bolo veľa ľudí, ale zatiaľ sa to dá. Zamestnávateľovi sa nepáči, že ostanem doma s deťmi pre zatvorené školy a škôlky. Pracujem sama a nemôže byť zatvorené. Neviem, či budem po tých dvoch týždňoch mať ešte prácu.
Júlia z Trebišova

Celá dedina je pripravená volať 158, ak vyjdú z chalupy

Som z malej dediny na strednom Slovensku, včera k nám prišlo veľa turistov z Nitry, Nových Zámkov, Bratislavy, ktorí tu majú chalupy. Dokonca stihli prekročiť hranice aj majitelia chalupy z Viedne, síce Slováci, ale auto má viedenskú značku. Celá dedina je pripravená volať 158, ak ich uvidíme mimo chalupy. Ľudia pochopili karanténu veľmi zle, práve preto sa toto ochorenie šíri. Štát by mal tomuto zamedziť, lebo si nepomôžeme, keď niekto nevydrží sedieť doma na zadku.
čitateľka z obce v okrese Brezno

Prišiel a zakašľal mi do tváre

Ako pacientka s imunologickým ochorením nosím vždy v zimnom období respirátor. Prišiel ku mne chlap a naschvál mi zakašľal priamo do tváre, asi si chcel pripadať ako „chlap“, keď on, dvojmetrový, zaútočí na malú ženu. Bolo by fajn, keby sa polícia k takémuto správaniu nejako vyjadrila.
čitateľka z Lučenca

Karanténa ako atrakcia

Niektorí ľudia z našej práce naschvál, proti všetkej logike, chodia do kancelárie v Bratislave, aj keď ich vedenie vyzvalo, aby ostali doma. V kancelárii si robia fotky a smejú sa, že tam nikto nie je, potom idú večer do barov a na druhý deň znova do práce.
Martin z Bratislavy

Prepravca z Trnavy: Prišli sme o 95 % tržieb

Som živnostník v oblasti prepravy, podnikám už 24 rokov. Prepravujeme ľudí na letisko do Viedne z Trnavy, Nitry, zamestnávam svoju manželku a externe pre mňa pracujú ďalší traja vodiči. Venujeme sa iba preprave osôb z letiska. Takéto spoločnosti sú v Trnave štyri a v Bratislave je ich asi 30.

Prišli sme o všetky objednávky a sme z toho úplne zúfalí, máme dve malé deti. Iný príjem nemáme.

Viem, že vláda sa stretáva so zástupcami najväčších automobiliek, ale na nich je naviazané množstvo subdodávateľov, ako sme my. Firmy zakázali cestovať, čo chápem, ale máme fixné náklady, ako odvody, a už ich nedokážeme platiť, prišli sme o 95 % tržieb.
Richard Vinter, Trnava

Slzy na krajíčku

Sedím od rána ako všeobecná lekárka v ambulancii v našej obci so slzami na krajíčku, modlím sa v duchu a riešim neriešiteľné. Pracujeme so sestrou zatiaľ bez rúšok s vyššou ochranou – k objednávke mi neprišla ani odpoveď.

Pacienti sú schopní napriek oznamom na každom kroku kašľať priamo do tváre bez vreckovky, rúška. Chválim tých, ktorí telefonujú a dobrovoľne idú do karantény s celými rodinami – žiaľ, aj s príznakmi horúčky, dušnosti. Ale od rána počúvam od zamestnancov o nadriadených, ktorí chorí chodili do práce po návrate z Talianska. Modlime sa, prosím, za múdrosť, teda aspoň zvyšok zdravého rozumu každého obyvateľa nielen našej krajiny.
lekárka z východného Slovenska

Cez hranicu pešo

Náhle a vcelku nedomyslené zrušenie medzištátnych spojov malo za následok, že som musel niekoľkokilometrový úsek medzi českou dedinkou Střelná a slovenskou dedinkou Strelenka prejsť, aj za údivu hranicu kontrolujúcich policajtov, pešo popri fujazdiacich kamiónoch.
Damián Mock, Olomouc

Lekárka nechcela ošetriť pacientku bez rúška

Dnes ráno do lekárne v šamorínskej nemocnici prišla pani so slzami v očiach, že potrebuje kúpiť rúško. Lekárka v ambulancii ju odmietla bez neho vyšetriť. Pani lekárnička jej žiadne, samozrejme, nepredala s odôvodnením, že majú len veľmi obmedzené množstvo pre vlastnú potrebu a čoskoro nebudú mať už ani to.
čitateľka z obce blízko Šamorína

V supermarketoch zakázali rúška…

Moja mama, 60 rokov, so slabou imunitou, včera strávila dve hodiny v supermarkete v Spišskej Novej Vsi. Rada by sa správala zodpovedne a rúško si vzala z domu, ale žiadne sa nedajú zohnať a v obchode im vedenie aj tak povedalo, aby ich nenosili, lebo „nevzbudzujú dôveru u zákazníkov“.
čitateľka z Bratislavy

…aj v hypermarketoch

Boli sme v hypermarkete v Bratislave v rúšku. Predavačka sa na mňa smutne pozerá so slovami: „Aj my by sme mali mať rúška, ale šéf nám to zakázal.“ Aká je pravdepodobnosť, že predavačka v hypermarkete sa nakazí? A koľko asi ľudí predavačka sama potom nakazí?
Jozef z Limbachu

Z futbalu do práce

V Púchove je v obchodoch veľa vecí vypredaných, rad ľudí v lekárni bol až na ulicu. Pracujem na mestskom úrade a konateľ mestskej spoločnosti bol v pondelok v Barcelone na futbale. V utorok prišiel na zasadnutie krízového štábu (fotografia je na stránke mesta). Až potom išiel do karantény. Úrad pre verejnosť zavreli, ale my ďalej pracujeme. Od budúceho týždňa zvažujem, že ostanem doma, nestojí to za to.
Jana z Púchova

Kurz nám nechcú zrušiť, hoci už ľudia kýchajú a kašľú