Prehrali sme, smejú sa nám, ale nesmieme sa uraziť

Výsledok gréckeho referenda nie je ani trochu tesný, je jednoznačný.

Dve tretiny Grékov nám odkazujú, že návrhy, ktoré dostali od našich zástupcov na rokovaniach, sa im nezdajú férové.

Z nášho pohľadu je to celkom kruté. My sme si tu vo zvyšku Únie doteraz hovorili, že nám tá obeta v prospech Grécka za to stojí, kým referendum vlastne ukázalo, že väčšine samotných Grékov sa naša pomoc zdá byť ponižujúca a že nám za ňu určite nie sú vďační.

No nesmieme sa urážať, sčasti sa im dá rozumieť (nie s nimi súhlasiť).

Je pravda, že Gréci možno aj po rokoch šetrenia žijú vo väčšom blahobyte, ako by si vzhľadom na výkonnosť svojej ekonomiky zaslúžili. No je zbytočné čo i len skúšať im to vysvetliť.

Subjektívne meriame všetci blahobyt najmä ako porovnanie s tým, ako sme sa mali v nedávnej minulosti. A keďže Gréci na vlastnej koži zažili rýchly a hlboký prepad životnej úrovne práve v čase, keď sa začali škrty naordinované veriteľmi, majú Európu a menový fond (teda nás) za vinníkov.

Zbytočne sa rozčuľujeme, že sa niekto hnevá za to, že mu odkladáme splátky, znižujeme úroky a chceme za to len nádej, že zmení svoj životný štýl.

Pokiaľ dospelí Gréci vedia, že pri takýchto podmienkach sa zadĺženie ich krajiny za ich života nedostane do prežiteľnej výšky, nemajú dosť sily, aby volili ďalšie uskromňovanie.

Možno Gréci sami povedia, že zbankrotovali, a bez ohľadu na to, či im zostane euro alebo drachma, nebudú sa už môcť spoľahnúť na úvery zo Západu.

Ak by sa to skončilo tým, že by sa Grécko ekonomicky aj politicky spamätalo a Európa by len prišla o pôžičky, bolo by to v zásade šťastné riešenie.

Lenže existuje aj možnosť, že Grécko bez pomoci Západu skončí v občianskej vojne alebo si ho začnú vydržiavať Rusi a Číňania.

My, Európa, máme ešte šancu ponúknuť Grécku taký návrh, ktorý mu dá znova dôvod počúvať naše rady.

Európa môže ponúknuť také čiastočné odpustenie dlhov, ktoré bude dosť veľké, aby lákalo Grékov, ale dosť malé, aby inšpirovalo napríklad Španielov, Talianov či Chorvátov.

Riziká takého kroku sú jasné, no môže to mať aj výhody. Ak budú Gréci výmenou za zníženie dlhu prinútení reformovať svoju ekonomiku a štát, vzrastie šanca, že ostanú prirodzenou časťou Západu.

Lebo pravdepodobnosť, že by Gréci bez tlaku dokázali nielen šetriť, ale aj komplikovane meniť návyky a fungovanie svojej krajiny, je takmer nulová. S tým drachma nepomôže.