Denník N

INESS by si mal poriadne doštudovať klimatickú krízu

Aktivisti Greenpeace vyliezli pred samitom na budovu Európskej rady a vyvesili tam transparent varujúci pred klimatickou katastrofou. Foto - AP/Francisco Seco
Aktivisti Greenpeace vyliezli pred samitom na budovu Európskej rady a vyvesili tam transparent varujúci pred klimatickou katastrofou. Foto – AP/Francisco Seco

INESS pokračuje v hanebnej tradícii. Roky zverejňuje články, ktoré popierajú a zahmlievajú klimatickú vedu.

Autor je koordinátorom Priateľov Zeme-CEPA 

Radovan Ďurana ironicky píše: „Uvidíme, či sa Komisia na jeseň bude snažiť utešiť Gretu Thunbergovú ambicióznejšími cieľmi, alebo prevážia ekonomické a politické argumenty.“ Európska komisia nemá za cieľ utešovať Gretu, ale riešiť jeden z najzávažnejších problémov ľudskej civilizácie – klimatickú krízu.

Oveľa horšie však je, že tento analytik zabudol napísať, že Európska komisia vypočítala už v roku 2018, že predpokladané prínosy uhlíkovej neutrality by do roku 2050 mali byť až do dvoch percent HDP Únie. Je dôležité poznamenať, že tieto odhady navyše nezahŕňajú prínosy, ktoré by vyplývali z toho, že sa vyhneme škodám spôsobeným zmenou klímy a súvisiacim nákladom na adaptáciu na ňu.

Katastrofy spôsobené počasím v roku 2017 spôsobili hospodárske škody vo výške 283 miliárd eur globálne a do roku 2100 by mohli oproti súčasným piatim percentám postihnúť približne dve tretiny (66 percent) obyvateľov Európy. Teda trinásťkrát viac ľudí by mohli zasiahnuť katastrofy, ak nebudeme dostatočne konať. Napríklad ročné škody spôsobené riečnymi povodňami v Európe by mohli dosiahnuť výšku 112 miliárd eur v porovnaní s dnešnými piatimi miliardami eur. To sú viac ako 22-násobné škody. Je pravdou, že náklady na transformáciu sú vysoké, ale málo ambiciózne politiky nás vyjdú oveľa drahšie.

Potrebujeme dopracovať slovenskú nízkouhlíkovú stratégiu

Nízkouhlíková štúdia, na základe ktorej Slovensko spracovalo Nízkouhlíkovú stratégiu do roku 2030 s výhľadom do roku 2050, už v čase svojho predstavenia bola minimálne deväť mesiacov zastaralá. Bola totiž dokončená v marci 2019 a už vtedy nebrala do úvahy deväť mesiacov staré zvýšenie cieľov pre obnoviteľné zdroje energie a energetickú efektívnosť z júna 2018. Sama to konštatuje.

Na tomto základe ministerstvá dokončovali Nízkouhlíkovú stratégiu, ako aj Národný energetický a klimatický plán. V oboch sú nedostatočne ambiciózne modely, ktoré berú do úvahy len ciele EÚ z mája 2018. Ministerstvo životného prostredia vo svojej tlačovej správe uvádza, že v rámci spolupráce so Svetovou bankou boli na mieru Slovenska vygenerované komplexné klimatické modely na dosiahnutie klimatickej neutrality. Modely sa skladajú z tisícov rovníc, ktoré pracujú s tisícmi údajov. Pričom celé know-how zostáva vo vlastníctve Slovenskej republiky.

Dúfajme, že Ministerstvo životného prostredia do jedného roka dopracuje nedávno schválenú Nízkouhlíkovú stratégiu tak, aby sa mohli bezodkladne začať uskutočňovať opatrenia smerujúce k cieľu uhlíkovej neutrality v roku 2050, ku ktorému sa Slovensko zaviazalo v roku 2019. Model pre uhlíkovú neutralitu, ktorý je najdôležitejším z modelov, nie je dopracovaný. Je potrebné, aby ho mala nová vláda už na uskutočnenie opatrení v najbližších rokoch.

Čo písal INESS o klíme doteraz

Na ich webe ešte stále môžete nájsť také historické perly, že by sa za ne žiadny konšpiračný web nemusel hanbiť.
Článok z roku 2007, ktorý rieši, či skleníkové plyny spôsobujú klimatickú zmenu, s vetičkou: „Svet mal preto prestať viniť emisie CO2 za nárast teploty už v roku 2003.“

Realita: Skutočná veda (IPCC) už v roku 2007 konštatovala, že je veľmi pravdepodobné, že skleníkové plyny, ktoré vypustila ľudská spoločnosť, vrátane CO2, s vysokou pravdepodobnosťou zvyšujú globálne priemerné teploty.

Článok z roku 2012, v ktorom nájdete napríklad tento nezmysel: „Podľa faktov by do roku 2100 malo dôjsť k otepleniu iba o 1°C. Čistý efekt môže byť v skutočnosti pre našu planétu prínosom.“ Neprekvapuje ma, že rodina Matta Ridleyho, ktorého článok INESS preložil, prenajíma pôdu na projekt ťažby uhlia v severnom Anglicku.

Realita z roku 2018 podľa konzervatívnych odhadov IPCC: Globálne otepľovanie pravdepodobne dosiahne 1,5°C už medzi rokmi 2030 a 2052.

Môže sa to zdať málo, ale súčasné ciele nás nedostanú ani k napĺňaniu záväzku Parížskej dohody udržať globálne otepľovanie pod hranicou 2 °C a vynaložiť úsilie na obmedzenie zvýšenia teploty na 1,5 °C. Podľa projekcií pri zvýšení teploty o 2 °C napríklad zanikne 99 percent koralových útesov našej planéty, čo teda naozaj nebude prínosom.

Preklad článku o takmer až „hrdinskom“ boji proti uhlíkovej dani v Austrálii z roku 2014 vyznie vo svetle nedávnych požiarov tiež veľmi tragikomicky.

Zo stanoviska tohto ekonomického think-tanku z roku 2014 možno tiež vyčítať, že navrhovali zamietnuť návrh právne záväznej redukcie emisií skleníkových plynov EÚ o 40 percent do roku 2030 z ekonomických dôvodov.

Len rozprávky o večnom hospodárskom raste – Ako sa opovažujete?

Autor kritizuje snahu o vyššie klimatické ciele do roku 2030, teda v období, ktoré je kľúčové pre ochranu klímy, aj napriek tomu, že Európsky parlament žiada zvýšenie cieľa redukcie emisií skleníkových plynov do roku 2030 na 55 percent a správa OSN podporuje požiadavku environmentálnych organizácií na minimálne 65-percentné zníženie emisií.

Autor textu tiež ironicky používa Gretinu vetu „How dare you? – Ako sa opovažujete?“ Zabudol však spomenúť vetu, ktorú Greta povedala v septembrovom príhovore tesne pred ňou: „A všetko, o čom dokážete hovoriť, sú peniaze a rozprávky o večnom hospodárskom raste.“

Musím dodať, že kvôli organizáciám ako INESS, fosílnym firmám a rôznym jednotlivcom, ktorí roky zahmlievali a popierali klimatickú vedu, tak musí celý svet aj dvakrát rýchlejšie znižovať emisie skleníkových plynov, ako by napríklad musel, ak by začal konať dostatočne dôrazne už pred desiatimi rokmi.

Klimatická zmena

Komentáre

Teraz najčítanejšie