Večný Putin
Z politického hľadiska archaický a z ekonomického pohľadu neefektívny ruský systém vďačí za svoje prežitie masovej ľahostajnosti.
Autor je politológ z moskovského Carnegieho centra
Vďaka legislatíve, ktorú len pred niekoľkými dňami schválil ruský parlament, sa zdá, že Vladimir Putin zostane prezidentom až do roku 2036, keď bude mať 83 rokov. Nakoniec mu môžu prisúdiť status „najvyššieho vodcu“ podľa modelu niekdajšieho generálneho tajomníka Komunistickej strany Číny Teng Siao-pchinga. No podobné reformy a modernizáciu, akú zaviedol Teng, by od Putina nemal očakávať nikto.
Výsledok je jasný
Nikdy nebolo pochybností o tom, že Putin nájde mechanizmus, ktorý mu umožní predĺžiť jeho pôsobenie v úrade prezidenta aj po roku 2024, keď je podľa ústavného obmedzenia na dve funkčné obdobia povinný odstúpiť. Objavili sa špekulácie, že by Putin mohol tieto pravidlá obísť tým, že by sa stal prezidentom novej krajiny, ktorá by vznikla spojením Ruska a Bieloruska. Lenže hoci je bližšia únia s Bieloruskom stále jednou z možností, ako sa ich vzťah bude vyvíjať, samotný dlhoročný prezident Alexander Lukašenko nie je ochotný stať sa iba gubernátorom jednej z ruských provincií. Lukašenko môže byť diktátor, ale už tri desiatky rokov buduje bieloruský národný štát.
Inou možnosťou bolo, že by Putin zväčšil právomoci Štátnej rady a potom by sa stal jej stálym predsedom, čím by získal úlohu otca (či skôr starého otca) národa. Lenže takýto model by mohol vytvárať neustále konflikty s kýmkoľvek, kto by sa stal prezidentom. Tým, že nová legislatíva jednoducho posunula ručičky hodiniek ústavou daného obmedzenia späť, priniesla oveľa jednoduchšie riešenie. Iste, dodatok musí teraz schváliť aj ruský ústavný súd a potom aj celonárodné referendum, ale v situácii, keď Putin kontroluje tak súd, ako aj volebné urny, je pozitívny výsledok už dopredu jasný.
