Denník N

23 vecí, ktoré vám nepovedia o kapitalizme

Ak bohatí zbohatnú, tak to neznamená, že zbohatneme aj my ostatní.

Autor je bývalý primátor Bratislavy

Toto má byť pozvanie, ale pre niekoho to môže znieť ako rúhanie. Pozvanie na knihu, ktorá na faktoch ukazuje, že dogmy voľného trhu, ktoré viac ako 25 rokov opakuje neoliberalizmus, v praxi zlyhávajú.

Pravicové ekonomické myslenie na Slovensku od novembra 1989 silne poznamenal neoliberalizmus. Jeho najpresvedčenejším protagonistom bol a je určite Ivan Mikloš, ale jeho prvky nájdeme v argumentoch takmer každej pravicovej strany. Prakticky celý súčasný západný svet sa dnes opiera o neoliberálny ekonomický model, ktorý je založený na obhajobe voľného trhu.

Kórejský ekonóm Ha-Joon Chang, ktorý prenáša na Univerzite v Cambridgei, napísal krátko po kríze knihu 23 vecí, ktoré vám nepovedia o kapitalizme, a tá sa stala medzinárodným bestsellerom a v roku 2013 vyšla aj v českom preklade. Je to kniha, ktorá kriticky rozoberá ekonomiku voľného trhu. Jeho kritika nesmeruje proti kapitalizmu ako takému, ale proti tej forme kapitalizmu voľného trhu, ktorá napriek tvrdeniam jej zástancov preukázala za uplynulé tri desaťročia, že brzdí ekonomiku, zvyšuje nerovnosť a vedie k častejším finančným krachom.

Predovšetkým ukazuje, že žiadny voľný trh reálne neexistuje. Neoliberálni ekonómovia odmietajú politicky motivované zásahy štátu do ekonomiky, ale aj pravicová vláda politicky zasahuje do formovania trhu. Každý trh má totiž svoje pravidlá a hranice, ktoré boli prijaté od nástupu kapitalizmu a ktoré obmedzujú slobodu voľby. Pritom neexistujú žiadne vedecky definované hranice trhu, preto je rovnako legitímne snažiť sa ich zmeniť ako ich brániť. Spor je o tom, aká má byť miera regulácie, lebo kríza ukázala, že tá súčasná je nedostatočná.

Ďalšou tézou knihy je to, že s väčšou makroekonomickou stabilitou sa nezvýšila stabilita svetovej ekonomiky. Od 70. rokov 20. storočia sa pozornosť neoliberálnych ekonómov sústredila na boj s infláciou ako problémom stability číslo 1. Ale napriek tomu sa objavili viaceré krízy, z ktorých najsilnejšia bola globálna finančná a hospodárska kríza z roku 2008.

Prílišné sústredenie na infláciu odviedlo pozornosť od zamestnanosti a ekonomického rastu. Zvýšila sa nestabilita zamestnania pod vplyvom „flexibility pracovného trhu“, čo destabilizovalo život mnohým ľuďom. Napriek tvrdeniu, že nízka inflácia je predpokladom rastu, viedla takáto stratégia k obmedzeniu investícií a iba k chabému celosvetovému rastu.

Aktuálna pre nás je aj téza, že keď bohatí zbohatnú, tak to neznamená, že zbohatneme aj my ostatní. Neoliberálni ekonómovia hovoria, že investujú a pracovné miesta vytvárajú bohatí, a aby to mohli robiť, treba im umožniť ešte viac zbohatnúť. Pretože dlhodobo z väčšieho koláča, ktorý sa zväčší vďaka nim, získajú viac aj chudobnejší. Čo vám nepovedia, je, že takýmito opatreniami sa nepodarilo naštartovať ekonomický rast. A ani presakovanie bohatstva smerom dole nefunguje, ak sa to nechá len na voľný trh.

Po druhej svetovej vojne došlo k rapídnemu nárastu progresívneho zdanenia a sociálnych výdavkov vo väčšine kapitalistických krajín. Napriek tomu bolo obdobie 1950 – 1973 obdobím najsilnejšieho rastu, v USA dve až tri percentá ročne, v západnej Európe štyri až päť percent, hovorilo sa tomu „zlatý vek kapitalizmu“.

Keď sa rast spomalil, tak sa presadilo zníženie daní bohatých, aby im zostalo viac, ale výsledkom bolo spomalenie rastu svetovej ekonomiky na 1,4 percenta. A druhým výsledkom bol nárast príjmovej nerovnosti. Napríklad v USA v rokoch 1989 – 2006 si horných desať percent americkej populácie prisvojilo 91 percent rastu príjmu, ale aj v Európe prišlo k okliešťovaniu sociálneho štátu. A aj na Slovensku máme spočítané, že z rastu ekonomiky si za 25 rokov väčší diel zobrali vlastníci firiem, než dostali ľudia na raste platov.

V knihe je ďalších 20 provokujúcich téz a množstvo ďalších faktov, preto vám odporúčam, aby ste po nej siahli. Na záver obsahuje aj odporúčania, ktoré by súčasný ekonomický model dokázali vylepšiť na prospech všetkých.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Komentáre

Teraz najčítanejšie