Denník N

Povolebné obavy historika z nastupujúceho premiéra a predsedu parlamentu

Igor Matovič a Boris Kollár. Foto - TASR
Igor Matovič a Boris Kollár. Foto – TASR

Odhliadnuc od insitného obsahu podobných vyjadrení ma na Matovičových slovách znepokojilo, že politik znova dáva historikom rady, o kom, o čom a ako majú písať.

[Tip na knihu od Denníka N: Ľudskosť. Optimistická história človeka.]

O čom už dnes písať? Buď o koronavíruse, alebo o prvých dojmoch a, žiaľ, aj sklamaniach z niektorých povolebných javov. Nie, neoplakávam odchod predchádzajúcej, morálne „vyhorenej“ vládnej moci. Nástup novej garnitúry však vzbudzuje prinajmenšom opatrnú skepsu. Opäť tu totiž už cítiť náznaky arogancie moci, pohŕdania občanom, velikášstva, absenciu kritickej sebareflexie a pokory, hoci všetci o nej hovoria.

Nechcem však šíriť nejaký pesimizmus, veď nádej zomiera posledná. Ako občana i ako historika ma však znepokojujú nedávne vyjadrenia predsedov dvoch najsilnejších politických strán v tvoriacej sa vládnej koalícii. Možno, že som ich slová správne nepochopil. Veď takto všetci politici vždy vysvetľujú svoje neuvážené vyjadrenia, za ktoré by sa mali hanbiť, nevraviac už o ospravedlnení. Zdá sa mi však naivné niečo takého od našich politikov očakávať.

Budúci premiér ešte predtým, než sa ujal svojej funkcie, si sebavedome zaprorokoval tvrdiac, že jeho kabinet bude v porovnaní so všetkými vládami po roku 1989 najlepší, po každej stránke vzorovo čistý. A v takomto duchu sa bude o ňom písať aj v učebniciach dejepisu.

Odhliadnuc od insitného obsahu podobných vyjadrení ma na týchto slovách znepokojilo, že politik znova dáva historikom rady (alebo príkazy?), o kom, o čom a ako majú písať. Nie je to dobrý signál. Až nápadne pripomína

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Matovičova vláda

Komentáre

Teraz najčítanejšie