Infektológ z Kramárov: Ak by nárazovo stúpol počet pacientov, tak to dopadne ako v Taliansku

Peter Sabaka je lekár, ktorý pracuje na infektologickej klinike, kde sa teraz stará o pacientov s koronavírusom.

Ako dnes funguje infekčná klinika v Univerzitnej nemocnici v Bratislave?

Máme momentálne jednotku intenzívnej starostlivosti, kde sú pacienti s ťažším priebehom ochorenia. Dnes je zaplnená na 50 percent. Potom máme oddelenie, kde sú pacienti s potvrdeným COVID-19 a s predpokladaným ochorením, u ktorých čakáme na to, že sa zrejme nákaza potvrdí. Tých máme práve 17, jedenásť z toho má potvrdený COVID-19.

Na JIS ležia len pacienti s koronavírusom?

Áno a s ťažším priebehom ochorenia.

Všetci dýchajú sami?

Áno. Nemáme ani jedného pacienta, ktorý by potreboval umelú ventiláciu pľúc. Je to zrejme preto, že zatiaľ máme pacientov, ktorí sú relatívne mladí a nemajú veľmi ťažký priebeh ochorenia.

Máte na infekčnom oddelení aj iných pacientov alebo je oddelenie určené len pre tých s COVID-19?

Pacientov, ktorí nemajú COVID-19 a ani ho u nich nepredpokladáme, sme prepustili alebo preložili, aby sme sa reprofilizovali len na COVID-19.

Pripravujete sa teda na veľký nárast pacientov s koronavírusom?

Určite. Snažíme sa o to.

Koľko pacientov dokážete zvládnuť?

To je nesmierne ťažká otázka a závisí to od toho, ako sa podarí zmeniť prácu v celom našom nemocničnom bloku. Plán je, že celý pavilón, kde je infektologická klinika, by sa mal zmeniť a bude tu viac oddelení pre koronavírus.

Tento týždeň plánujeme ďalej rozšíriť oddelenia, ku ktorým budeme zrejme musieť doplniť personál, a pred klinikou sme postavili stan, ktorý sa ľahšie dekontaminuje ako ambulancie, aby sme mohli efektívnejšie testovať. Veľmi sa snažíme. Vychádza to väčšinou z našej iniciatívy.

Teraz sa teda pripravujete na možný rast pacientov?

Sme pripravení, že do istej miery bude počet nakazených stúpať. Na stovky pacientov však zatiaľ pripravení nie sme, ale pripravujeme sa na to.

Kedy by ste na to mohli byť pripravení?

Na to naozaj neviem odpovedať. Nie som pri plánovaní príprav. Ale pripravujeme sa na to. Musíme s takýmto scenárom rátať, lebo k nemu dôjde.

Už máme 54 prípadov (medzičasom už 61 – pozn. red.). Čo očakávate? Budeme mať denne desiatky až stovky prípadov?

Dôjde to do štádia, že denne budú desiatky prípadov. Očakávali sme, že títo pacienti pribudnú, lebo zatiaľ ide najmä o kontakty pacientov s potvrdeným COVID-19. Boli v karanténe a predpokladalo sa, že budú nakazení. Drvivá väčšina pacientov má ľahký priebeh ochorenia a môžu ostať doma a nemusia byť v nemocnici. Zatiaľ necítime veľkú záťaž na naše oddelenia.

Dnes každý, kto má podozrenie, príde k vám na Kramáre a tam ho testujete?

Chodia nám aj pacienti, u ktorých epidemiológ povedal, že majú byť testovaní. Ďalšia skupina pacientov je testovaná doma mobilnou službou. Niektorí pacienti chodia však stále na testovanie k nám.

V najsilnejších dňoch sme denne otestovali 50 pacientov. Nie je to optimálne. Nedá sa to však robiť rýchlejšie, lebo musíme všetko dezinfikovať, aby sa pacienti medzi sebou navzájom nenakazili.

Ak príde niekto s podozrením, ako to vyzerá?

Medzi pacientmi si meníme ochranné obleky. Teda tak by to malo vyzerať. Keď bol najväčší nápor, tak sme sa dezinfikovali, aby sme nikoho nenakazili, ale nestíhali sme sa prezliekať.

Vymieňali sme si rukavice, dezinfikovali sme si spodné rukavice, keďže máme dvoje. Dezinfikovali sme prostredie aj kľučky. Sestry sú oveľa vyťaženejšie, keďže chodia viac za pacientmi a musia sa častejšie prezliekať.

Máte dosť ochranných prostriedkov? Hovorí vám niekto, aby ste šetrili?

Neviem povedať, aké máme zásoby, ale nik zatiaľ na nás netlačí, aby sme šetrili.

Vy ste v karanténe?

Nie, vždy sme boli v kontakte s pacientmi v ochranných pomôckach, preto v karanténe nemusíme byť. Ale sledujeme sa. V karanténe by sme museli byť, len ak by sme boli vystavení pozitívnemu pacientovi bez ochranných pomôcok.

Ako vyzerá ľahký priebeh ochorenia, ktorý má u nás väčšina pacientov?

U pacientov s ľahkým priebehom sa to prejavuje chrípkovými príznakmi, kde dominuje horúčka alebo len zvýšená telesná teplota medzi 37 a 38 stupňov. Niektorí mali suchý, dráždivý kašeľ. Niektorí nemali ani to. Sú aj pacienti, ktorí nie sú v nemocnici, ale v domácej karanténe, ktorí nemali vôbec žiadne príznaky.

Ako ste na nich prišli?

Boli identifikovaní podľa kontaktov s tými, u ktorých sme koronavírus potvrdili. Urobili sme im stery a zistili, že majú COVID-19.

Ako je možné, že nemajú príznaky? Majú takú silnú imunitu?

Áno. Asi najvýznamnejší rizikový faktor pre závažnosť ochorenia je vek. Vyplýva to z podstaty ochorenia a biológie vírusu. Aby sa vírus mohol v tele množiť, potrebuje istý receptor, ktorý sa v pľúcach detí nachádza len vo veľmi malej koncentrácii. V pľúcach mladých dospelých vo vyššej, ale relatívne nízkej miere.

S vekom jeho koncentrácia stúpa. Starší pacienti a tí s chronickými chorobami nielenže majú slabší imunitný systém, ale majú aj v pľúcach väčšiu koncentráciu receptora, na ktorý sa vírus viaže. Preto u starších pacientov prebieha ochorenie ťažšie a majú aj vyššie riziko smrti.

Aké sú ďalšie rizikové faktory?

Ďalšie rizikové faktory sú prítomnosť chronických ochorení, najmä kardiovaskulárnych, a choroba pľúc. Určite sú aj iné rizikové faktory, pre ktoré u niekoho prebieha ochorenie ťažšie a niektorí majú symptómy, ale tie ešte nie sú rozpoznané. Podieľa sa na tom aj genetika.

Prečo u jedného 30-ročného človeka ochorenie prebieha závažnejšie a druhý nemá príznaky, na to veľmi odpovedať nevieme. Ale vieme povedať, prečo to ľahšie prebieha u 30- či 40-ročných ako u 60- či 70-ročných.

Aj keď boli zavedené rôzne opatrenia, niektorí ľudia k tomu ešte nepristupujú zodpovedne, neostali doma, nezakrývajú sa tvár. Prečo by sa mali správať zodpovedne?

Predpokladá sa, že u 20- či 30-ročných ľudí je riziko smrti jeden až dva k tisícu, je to veľmi nízke, ale nie je to zanedbateľné. Je to omnoho vyššie riziko ako pri chrípke. Keby ochorelo tisíc ľudí v tomto veku, tak minimálne jeden zomrie.

Koronavírus má zdĺhavý priebeh, nie je to ako chrípka, keď človek má tri dni horúčku, triašku a o týždeň sa cíti dobre. Ak sa koronavírus prejaví, človek sa z neho dostáva aj dva týždne. Je to nepríjemné ochorenie, lebo sa človek môže cítiť zle veľmi dlhý čas.

S najväčšou pravdepodobnosťou túto epidémiu šíria mladí ľudia v populácii, najmä tí, ktorí nemajú príznaky. Nevedia, že sú nakazení, a ochorenie roznášajú najaktívnejšie.

A nakazia veľa ľudí, ktorí môžu mať chronické ochorenia alebo vyšší vek, a tí môžu mať vážnejší priebeh a vysoké riziko smrti. Je to nezodpovedné, lebo ohrozujú životy časti populácie s vyšším rizikom, že nákaze podľahnú.

Koľko máte hospitalizovaných na JIS?

Dvoch a tí majú ťažší priebeh.

Ako to vyzerá?

Pociťujú sťažené dýchanie, museli dostávať kyslík. To neznamená, že boli na umelej ventilácii, len sme im dávali kyslík. Ich krv mala nízky obsah kyslíka, tak sme im pomohli tak, že vdychujú kyslík s vysokou koncentráciou. Sú veľmi slabí a nedokážu sa o seba postarať. Sú odkázaní na ošetrovateľskú starostlivosť.

Dodali vám štyri nové pľúcne ventilátory. Celkovo máme na Slovensku asi tisíc pľúcnych ventilátorov. Neobávate sa, že ak bude rapídne stúpať počet pacientov, tak nebudú stačiť?

Ak by sa epidémia šírila nekontrolovateľne a ak by stúpol veľmi rýchlo počet pacientov v kritickom stave, ktorí by potrebovali pľúcnu ventiláciu, tak s najväčšou pravdepodobnosťou by sme ich nemali dosť. Ale to nemá zrejme žiadna krajina Európy.

Žiadny zdravotnícky systém nie je pripravený na nekontrolovateľné epidemické šírenie ochorenia. Priorita je spomaliť, ak nie zastaviť, šírenie epidémie. Jediný zdravotný systém, ktorý bol na to pripravený, bola Južná Kórea.

U nás aj pred epidémiou mal náš systém nedostatok personálu. Teraz nemocnice už zastavili plánované operácie. Už to pociťujete, že vás je málo?

Pociťujeme najmä nedostatok sestier, ale posledné roky aj lekárov, dlhodobo. Zatiaľ nie sme v situácii, že by sme to pociťovali viac ako predtým. Sme zatiaľ v plnom stave.

Ako sa to bude ďalej vyvíjať, neviem. Pre nedostatok, najmä sestier a ošetrovateľov, pracujeme na limite personálnych možností už dlhodobo. Ale zatiaľ to nie je horšie ako bežne.

Máte už teraz viac práce ako možno pred pol rokom, kým tu COVID-19 nebol?

Neporovnateľne viac práce. Sme infektológovia a cez epidémiu máme vždy viac práce ako mimo nej. Ale je to aj viac práce ako cez bežnú chrípkovú epidémiu alebo cez epidémiu hepatitídy typu A, ktorá tu bola asi pred dvomi rokmi.

Veľmi sa snažíme, aby sme vyhoveli čo najväčšiemu počtu ľudí. Najskôr sme mali len jednu ambulanciu na testovanie, potom sme vyhradili druhú aj tretiu. Mnohokrát sme bez oddychu robili osem a viac hodín.

Snažili sme sa veľmi vyhovieť čo najväčšiemu počtu ľudí. Ale nápor pacientov je nesmierny najmä na testovanie. Nápor na hospitalizáciu nás zatiaľ významne nezasiahol, ale najhorší bol nápor ambulantných pacientov.

Nápor sa zvýšil najmä preto, že musíme používať ochranné pomôcky a ich komfort je veľmi nízky a je zdĺhavé sa do nich obliekať a ešte zdĺhavejšie sa z nich vyzliekať.

Problém je aj to, že náročnosť našej práce sa zvýšila tým, že musíme veľmi dbať, aby sme nič nekontaminovali vírusom. To by mohlo šíriť nákazu medzi pacientmi aj zamestnancami.

Ako sa tomu snažíte zabrániť?

Neustále dezinfikujeme a všetko umývame. Náročné je aj to, že pracujeme s vedomím, že sa môžeme nakaziť chorobou, ktorá je potenciálne smrtiaca.

Máte strach?

Osobne strach mám. Zrejme každý má strach. Strach je pud, prirodzená vec, ktorá nás drží v bezpečí. Strach mám, ale som rozhodnutý vytrvať.

Už ste unavený?

Unavený som bol už pred dvomi týždňami, keď sme vo veľkom testovali pacientov, ktorí sa vracali z Talianska, a žiadny potvrdený prípad sme ešte nemali. Nemali sme ešte program domáceho testovania a boli sme jediní v Bratislave, ktorí testovali. Pracovali sme pod extrémnym tlakom.

Teraz sa zmiernil a život na ambulancii je trochu menej vyčerpávajúci, ale aj tak to dá zabrať. Vyčerpáva ma aj stres, lebo musím myslieť na to, aby som sa nenakazil, aby som nenakazil kolegov, rodinu, ostatných pacientov. Sme unavení.

Chodili k vám pacienti, ktorí chceli test, ale nemali príznaky ani cestovateľskú anamnézu?

Áno. Obrovské množstvo ľudí nemalo žiadne príznaky. Ich epidemiologické riziko, že by mohli mať COVID-19, bolo veľmi nízke, ale snažili sme sa otestovať všetkých, ktorí prišli. Ale u množstva pacientov to bolo zbytočné.

Ľudia sa často sťažujú, že sa chceli dať testovať, že napríklad prišli z Talianska, ale nemali 38 stupňov, ale menej, a tak im testy odmietli. Je to dobrý postup?

Nik nevie, aká je senzitivita testov u ľudí, ktorí nemajú príznaky. U ľudí, ktorí majú príznaky sa senzitivita odhaduje na 70 až 80 percent. U ľudí, ktorí môžu byť v inkubačnej lehote a nemajú klinické príznaky, je toto percento zjavne omnoho menšie.

Aj keby sme ich testovali a mali by negatívny test a boli by v riziku nákazy, pre ich život by to nič nezmenilo. Museli by byť aj naďalej v karanténe.

Chápem, že je pre nich dôležité vedieť, či ochorenie majú alebo nie, ale aj tak by ostali v karanténe a test by ochorenie nemusel preukázať, aj keby ho mali.

Často sa hovorí o Južnej Kórei, ktorá plošne testuje obyvateľov. Majú iné typy testov, keď testujú aj ľudí bez príznakov?

Áno. Majú vlastné testy s vyššou senzitivitou. Je založený na princípe ako ostatné testy, ale zrejme ho používajú len oni. Mali vopred vyvinutý program, lebo v roku 2003 boli dosť postihnutí epidémiou SARS a neskôr epidémiou MERS.

Preto vypracovali celoštátny program a plán, ako sa vyrovnať s podobnou epidémiou. Boli veľmi dobre pripravení – žiadny štát na svete nebol podobne pripravený ako Južná Kórea.

Boli by sme nesmierne radi, ak by to tu fungovalo ako v Južnej Kórei, ale viem pochopiť, prečo to tak nefunguje, lebo to tak nefunguje nikde.

Odporúčali by ste viac testovať?

Aj kórejské testy majú senzitivitu u ľudí bez príznakov nižšiu. Jediný spôsob, ako sa dá zastaviť či spomaliť šírenie epidémie, je čo najviac zamedziť stretávaniu ľudí, to sa v podstate u nás deje.

Druhá vec, ktorá by sa mala diať paralelne, je aktívne a veľmi rýchlo vyhľadávať všetky potenciálne kontakty pacientov s potvrdeným ochorením a tých dávať do karantény. Treba ich aj otestovať.

Kto bude pozitívny, u toho by sa aktívne mali vyhľadávať kontakty a dávať ich do karantény. Až sa nakoniec epidemiologický reťazec preruší. To sa podarilo v Číne. To predpokladá masívne testovanie.

Ako si vysvetľujete, že mnohí ľudia nedodržiavajú karanténu?

Rozhodne sa správajú nezodpovedne. Ja už niekoľko týždňov obmedzujem stretávanie a sociálne kontakty na minimum. Veľa ľudí toto ochorenie podceňuje a považuje ho za niečo, ako je bežná chrípka. Ale bežná chrípka to rozhodne nie je.

Často sa to opakovalo, aby sa predišlo panike a vykupovaniu obchodov. Nebola to dobrá taktika?

Mal som pocit, že verejnosť by mala byť lepšie informovaná, aby vedela, voči čomu tu stojíme a čomu budeme musieť čeliť.

Premiér Pellegrini povedal, že ak sa nezačneme správať všetci zodpovedne, tak to náš systém nezvládne. Je to tak?

Rozhodne.

Môže sa teda podľa vás stať, že budeme ako v Taliansku, kde sa musia lekári rozhodovať, ktorému pacientovi pomôžu, podľa toho, kto má väčšiu šancu prežiť?

Je veľmi ťažké predpovedať, ako sa to bude vyvíjať, preto neviem odpovedať. Dúfam, že sa nám podarí vyrovnať sa s rastúcim počtom pacientov, aby všetci, ktorí budú potrebovať intenzívnu starostlivosť, ju dostali. Ale viem si predstaviť, že ak by nárazovo stúpol počet pacientov, tak to dopadne ako v Taliansku.

O koľko by musel stúpnuť?

Ak by sme zapojili všetky sily, môžeme prijať ešte raz toľko pacientov. Mohli by sme pracovať o sto percent viac ako teraz. V najbližších dňoch. Bolo by to však veľmi ťažké a s maximálnym vypätím síl. Neviem povedať, ako je pripravený celý systém.

Niektorí politici hovoria, že epidémia bude trvať mesiace. Niektorí hovoria o dvoch, iní o možno troch mesiacoch. Ste na to pripravení?

Psychicky sa na to pripravujeme a sme s tým uzrozumení.

Ak by ste si mohli niečo priať, aby sa epidémia zvládla, čo by to bolo?

Prial by som si, aby všetci ľudia, ktorí si myslia, že by mohli byť v styku s niekým, kto má COVID-19, dodržiavali karanténu. Prial by som si, aby celá populácia obmedzila sociálne kontakty na nevyhnutné minimum, aby sme spomalili šírenie.

Prial by som si, aby sa rozšírilo testovanie a posilnilo sa testovanie doma alebo takzvané drive-through, čo znamená, že by boli mobilné stanice a pri teste ani nevyjdete z auta. Tak to robia v Kórei.

Prial by som si trochu oddychu a aby sme čo najrýchlejšie upravili oddelenie, aby sme mohli prijať všetkých pacientov, ktorí to budú potrebovať.