Denník N

Blaha chváli grécke Nie: Čo je dobré pre Grékov, vie Syriza, nie neoliberáli z Bruselu

Foto – TASR
Foto – TASR

Dnešok sa zapíše do dejín ako deň, keď demokracia zvíťazila nad neoliberálnou totalitou, napísal o výsledku gréckeho referenda šéf eurovýboru Ľuboš Blaha (Smer). Hovorí, že Nemecko a ďalšie krajiny by mali gréckej vláde so splatením dlhu počkať.

Prečo považujete výsledok gréckeho referenda za víťazstvo slobody a demokracie?

Základný mýtus je, že podľa niektorých ľudí Gréci rozhodovali o vystúpení z Európskej únie alebo eurozóny, alebo, a to je už úplne smiešne, že rozhodovali o tom, či chcú platiť dlhy. Dobre viete, že to tak nie je. Oni rozhodovali o tom, či súhlasia, alebo nesúhlasia s konkrétnymi návrhmi Európskej komisie a Medzinárodného menového fondu, ktoré mali byť podmienkou vyplatenia ďalších peňazí Grécku. Tieto požadované reformy aj ja osobne považujem za neoliberálne. Škrty, zvyšovanie cien potravín a ďalších komodít, osekávanie sociálnych štandardov. To je podľa mňa vyslovene nesociálne, a keď to ľudia odmietnu, tak to považujem za víťazstvo demokracie nad ekonomicko-radikálnou teóriou, že sa musia robiť reformy aj cez mŕtvoly.

Nemá miera tvrdosti požadovaných reforiem priamu úmeru s veľkosťou dlhov, ktoré si Grécko narobilo?

Toto by platilo, keby reformy situáciu Grécka vylepšovali. Ale tak to nie je. Reformy za päť rokov dosiahli to, že dnes je dlh namiesto 120 percent hrubého domáceho produktu na úrovni 180 percent a ekonomika Grécka spadla o štvrtinu. To je čisté šialenstvo. Očividne reformy nefungujú, a preto žiadať ďalšiu dávku reforiem je čistý ekonomický nezmysel.

Ako by ste teda grécku krízu riešili vy?

Môžete hovoriť o mojich sympatiách k ľavicovým stranám, ale ja teraz argumentujem čisto ekonomicky. Keď niečo nefunguje, tak bude lepšie prikloniť sa k tomu, čo hovoria aj renomovaní ekonómovia, ako sú Krugman a Stiglitz či ďalší laureáti nobeloviek, ktorí nepatria k žiadnym marxistom či komunistom. Oni navrhujú keynesiánske proticyklické opatrenia, čiže podporiť verejné investície a naštartovať rast gréckej ekonomiky, aby potom mohla dlhy splatiť. To je pointa.

Z čoho? Na všetky verejné investície treba peniaze.

Aj v minulosti sa takáto podpora udiala cez peniaze hráčov, ktorí boli v tom období silní. Spomeňme si na situáciu po druhej svetovej vojne. Nemecko bolo vinníkom vojny, napriek tomu mali víťazné štáty po jeho porážke toľko veľkorysosti, že ho zaradili do Marshallovho plánu, ktorý priniesol do nemeckej ekonomiky veľké investície. V momente, keď sa nemecká ekonomika zastabilizovala, mohla splácať aj časť dlhov a malo z nej osoh celé západné hospodárstvo. Takéto niečo sa teraz očakáva od Európy a hlavne Nemecka vo vzťahu ku Grécku. Malo by na nejaký čas umožniť Grékom odložiť splácanie dlhu, kým sa ekonomika naštartuje. Potom Gréci svoje dlhy splatia.

Vy si teda nemyslíte, že by Únia mala Grécku dlh odpustiť.

Samozrejme, že nie. Žijeme v nejakej realite a ja si čisto politicky neviem predstaviť, ako by politici v európskych štátoch odpustenie dlhu svojim voličom vysvetlili, aj keď by sme zrejme našli ekonómov, ktorí by povedali, že by to bolo racionálne. Preto o tom ani nešpekulujme, veď to ani nie je téma. Aj Gréci hovoria, že splatia dlh, len potrebujú naštartovať ekonomiku.

Čo si potom myslíte o slovách Petra Kažimíra, ktorý povedal, že po takomto výsledku referenda Gréci nemôžu čakať, že sa k peniazom dostanú ľahšie?

To je otázka diplomatických rokovaní. Peter Kažimír stojí na strane eurozóny a tak ako ostatní ministri financií sa snaží vyrokovať čo najlepšie podmienky pre veriteľov. Syriza a grécka vláda sa zase snažia vyrokovať lepšie podmienky pre Grécko. Každá z týchto strán má svoju stratégiu, a preto hovorí, čo hovorí.

Ale vidíte rozpor medzi vami ako šéfom parlamentného eurovýboru a ministrom financií, aj keď ste z jednej strany?

Je to otázka iného uhla pohľadu. Peter Kažimír reaguje ako človek, ktorý sedí na diplomatických rokovaniach so Syrizou, a ja sa pokúšam o taký politologický pohľad zhora. No, samozrejme, to súvisí aj s tým, že keď sa pozriete na stranu Smer, tak logicky budete vedieť, kde som na tom pravo-ľavom diapazóne ja a kde Peter Kažimír. Ja budem na úplne ľavom kraji, Peter Kažimír zasa na fiškálne-konsolidovanom centristicko-pravom kraji. V tom nevidím problém, lebo my o týchto veciach diskutujeme. Musím však uznať, že zodpovednosť má Peter Kažimír, a preto je jeho slovo rozhodujúce.

Nemôže byť grécke referendum signálom pre politické sily v iných krajinách, ako je napríklad španielsky Podemos, aby sa snažili osloviť ľudí s programom menšieho šetrenia?

Osobne si myslím, že práve toto je jedna z vecí, ktoré ekonomickú racionalitu európskych lídrov zatieňujú. Aj keby prišli k tomu, že Syriza a niektorí ekonómovia majú pravdu v tom, že ďalšie škrty k ničomu nevedú, tak neustúpia, lebo sa boja, že Španieli či iné štáty si povedia – a prečo my sme museli toľko trpieť? To považujem za politický kalkul. Bolo by neférové voči Grékom nedržať sa racionálnej ekonomickej analýzy len preto, že by to mohlo niečo znamenať aj pre situáciu v iných štátoch.

A je férové voči Slovákom, ktorí po roku 2009 taktiež museli znášať istú mieru konsolidácie, keď na príklade Grécka vidia, že by to možno išlo aj bez nej?

Toto považujem za istú demagógiu. Akoby Gréci nekonsolidovali a akoby Syriza ďalej nechcela konsolidovať. Veď oni 98 percent navrhnutých reforiem schválili, oni predsa uznávajú, že musia šetriť a bojovať za lepší výber daní. Nesúhlasili len s niektorými návrhmi, ktoré už išli cez čiaru. Gréci za posledných päť rokov zažívali veľké šetrenie. Reformy na nich dopadli často veľmi bolestivo a ich životnú úroveň zosekali. Nemôžeme zabúdať na to, že grécki politici vedia lepšie, čo je znesiteľné pre ľudí v ich krajine, ako nejakí neoliberálni úradníci v Bruseli. Preto som hovoril o víťazstve slobody. Grécko sa musí slobodne rozhodnúť, ako tento údel zvládne, a ono ho zvládnuť chce.

Grécke dlhy

Teraz najčítanejšie

Foto N - Tomáš Benedikovič