Blaha chváli grécke Nie: Čo je dobré pre Grékov, vie Syriza, nie neoliberáli z Bruselu

Dnešok sa zapíše do dejín ako deň, keď demokracia zvíťazila nad neoliberálnou totalitou, napísal o výsledku gréckeho referenda šéf eurovýboru Ľuboš Blaha (Smer). Hovorí, že Nemecko a ďalšie krajiny by mali gréckej vláde so splatením dlhu počkať.

Foto – TASR

Prečo považujete výsledok gréckeho referenda za víťazstvo slobody a demokracie?

Základný mýtus je, že podľa niektorých ľudí Gréci rozhodovali o vystúpení z Európskej únie alebo eurozóny, alebo, a to je už úplne smiešne, že rozhodovali o tom, či chcú platiť dlhy. Dobre viete, že to tak nie je. Oni rozhodovali o tom, či súhlasia, alebo nesúhlasia s konkrétnymi návrhmi Európskej komisie a Medzinárodného menového fondu, ktoré mali byť podmienkou vyplatenia ďalších peňazí Grécku. Tieto požadované reformy aj ja osobne považujem za neoliberálne. Škrty, zvyšovanie cien potravín a ďalších komodít, osekávanie sociálnych štandardov. To je podľa mňa vyslovene nesociálne, a keď to ľudia odmietnu, tak to považujem za víťazstvo demokracie nad ekonomicko-radikálnou teóriou, že sa musia robiť reformy aj cez mŕtvoly.

Nemá miera tvrdosti požadovaných reforiem priamu úmeru s veľkosťou dlhov, ktoré si Grécko narobilo?

Toto by platilo, keby reformy situáciu Grécka vylepšovali. Ale tak to nie je. Reformy za päť rokov dosiahli to, že dnes je dlh namiesto 120 percent hrubého domáceho produktu na úrovni 180 percent a ekonomika Grécka spadla o štvrtinu. To je čisté šialenstvo. Očividne reformy nefungujú, a preto žiadať ďalšiu dávku reforiem je čistý ekonomický nezmysel.

Ako by ste teda grécku krízu riešili vy?

Môžete hovoriť o mojich sympatiách k ľavicovým stranám, ale ja teraz argumentujem čisto ekonomicky. Keď niečo nefunguje, tak bude lepšie prikloniť sa k tomu, čo hovoria aj renomovaní ekonómovia, ako sú Krugman a Stiglitz či ďalší laureáti nobeloviek, ktorí nepatria k žiadnym marxistom či komunistom. Oni navrhujú keynesiánske proticyklické opatrenia, čiže podporiť verejné investície a naštartovať rast gréckej ekonomiky, aby potom mohla dlhy splatiť. To je pointa.

Z čoho? Na všetky verejné investície treba peniaze.

Aj v minulosti sa takáto podpora udiala cez peniaze hráčov, ktorí boli v tom období silní. Spomeňme si na situáciu po druhej svetovej vojne. Nemecko bolo vinníkom vojny, napriek tomu mali víťazné štáty po jeho porážke toľko veľkorysosti, že ho zaradili do Marshallovho plánu, ktorý priniesol do nemeckej ekonomiky veľké investície. V momente, keď sa nemecká ekonomika zastabilizovala, mohla splácať aj časť dlhov a malo z nej osoh celé západné hospodárstvo. Takéto niečo sa teraz očakáva od Európy a hlavne Nemecka vo vzťahu ku Grécku. Malo by na nejaký čas umožniť Grékom odložiť splácanie dlhu, kým sa ekonomika naštartuje. Potom Gréci svoje dlhy splatia.

Vy si teda nemyslíte, že by Únia mala Grécku dlh odpustiť.

Samozrejme, že nie. Žijeme v nejakej realite a ja si čisto politicky neviem predstaviť, ako by politici v európskych štátoch odpustenie dlhu svojim voličom vysvetlili,

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Pridajte sa k predplatiteľom

Grécke dlhy

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |