Toto je vojna, ktorú sme si ešte nestihli priznať

„Niektoré dekády sa nedeje nič, a potom sú týždne, počas ktorých sa udejú dekády.“ Vladimír Iljič Lenin bol boľševický revolucionár a masový vrah, ale jeho výrok z roku 1917 presne vystihoval vtedajší stav Ruska. A vystihuje aj stav sveta v roku 2020.

Po celé dekády sme žili v presvedčení, že ľudstvo sa definitívne vyslobodilo z kliatby svetových vojen a epidémií, že náš život a dlhovekosť sú zákonité, a ohrozujú ich už len nešťastné náhody ako rakovina či autonehoda.

Pandémia koronavírusu nás teraz núti vrátiť sa k poznaniu, ktoré si väčšina ešte stále nepripúšťa, hoci sprevádza ľudstvo od jeho zrodu: za našu existenciu vďačíme šťastnej náhode. Zákonitá je smrť, nie život.

Ešte nejaký čas potrvá, kým si ľudia uvedomia, že štát ani civilizácia im nedokážu zaručiť, že sa dožijú vysokého veku. Ale je to len otázka týždňov, kým k tomu poznaniu dospejú. To sú tie týždne, o ktorých hovoril Lenin.

Uvedomujem si, že tieto vety dnes znejú veľmi dramaticky, ale ešte pred polstoročím by ich každý dospelý človek považoval za banálne a samozrejmé. Jeho vlastný život bol totiž dôsledkom šťastnej náhody, vďaka ktorej on sám či jeho rodičia prežili druhú svetovú vojnu. Celá svetová povojnová literatúra je presiaknutá týmto poznaním.

V ľudských mysliach sa práve teraz odohráva zásadná zmena postoja k životu, spoločnosti, k štátu aj k civilizácii. Nevedomky, ale presne ju sformuloval odchádzajúci premiér Peter Pellegrini: „Každý si dnes na Slovensku musí pomôcť, ako vie.“ Neskôr sa táto zmena vedomia prejaví aj navonok, teda politicky, a bude takisto zásadná, hoci dnes sa ešte nedajú vytušiť jej obrysy.

Údiv nad samozrejmosťou

Narodil som sa ešte do čias (1957), keď bola vďaka