Denník N

Koronovaní somári

Donald Trump počas brífingu o koronavíruse. Foto - TASR/AP
Donald Trump počas brífingu o koronavíruse. Foto – TASR/AP

Teší ma, že u nás nik nenazýva vírus „cudzím vírusom“ ako americký prezident Donald Trump.

Autorka je spisovateľka

Prečítala som si komentár Sama Marca Čakanie na bombu, kde opisuje, ako je mu smutno uviaznutému v detskej izbe, v rodičovskom dome. Aj z ničnerobenia. A z pocitu, že načo čokoľvek robiť, teraz, keď nevieme, čo vlastne bude.

Spomenula som si na spisovateľa Juraja Špitzera, ako hovoril, že intelektuál nemá problém, keď ostane v izolácii, vždy je totiž čo čítať, študovať. A či to má zmysel pre budúcnosť? To ťažko povedať, má to však zmysel a prináša to potešenie rovno na pľaci.

Ja som na mieste, kde môžem chodiť von, do lesa, kde nik nie je, a jar prináša pocit, že sa nič nekončí, naopak – opäť sa raz začína. (Myslím, že by ma oveľa viac situácia nalomila, ak by izolácia prišla v januári.) Mám okolo seba dobrú zásobu kníh. Takže zatiaľ sa mám celkom dobre. A musím povedať, že ma v súvislosti s vojnovým stavom, v ktorom sa pomaly, ale iste ocitá celá Európa, aj čosi teší.

V prvom rade, že sedíme doma kvôli vírusu, nie kvôli nejakej skupine ľudí, ktorá terorizuje inú. A časť spoločnosti vtedy nielen sedí radšej doma, ale ešte sa k tomu trasie strachom. Že ich alebo ich blízkych doma prepadnú, niekam odvlečú, znásilnia či zavraždia. Tak ako to býva v riadnom vojnovom stave. Alebo v totalitnom režime.

Tiež ma teší, že nežijeme v štáte, kde

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Koronavírus

    Komentáre

    Teraz najčítanejšie