Denník N

Humor v čase korony

Kornel Földvári na čítačke svojej knihy. v roku 2015. Foto N - Tomáš Benedikovič
Kornel Földvári na čítačke svojej knihy. v roku 2015. Foto N – Tomáš Benedikovič

Ako by som tu chcel teraz mať Kornela Földváriho, najväčšieho humoristu zlých časov.

Manželka mi v krušných časoch po narodení syna raz nevdojak povedala, že ja si aspoň oddýchnem v obchode a v električke cestou domov. To, čo ma vtedy napálilo, sa teraz, ôsmy deň dobrovoľnej koronovej karantény, ukazuje ako pravda: môjmu životu chýbajú predely, kde večer oddychujem, druhý deň musím pracovať. Dni sa strapkajú do chuchvalcov – práca, spánok, podrž, vynes, prenes. Takto to teda majú ženy na materskej? A ešte asi aj introverti. Konečne to vieme precítiť.

Vybieham v nedeľu do Malých Karpát vopred naplánovaným spôsobom, v ktorom sa vyhnem každej ľudskej bytosti. Ale obavy boli zbytočné – nestretnem nikoho. Kde zatvoria bufety s pivom, tam nieto športu. Len jedna bežkyňa si, keď ma zbadá, namiesto pozdravu rýchlo vytiahne rúško na upotenú tvár.

Ani som nestihol zistiť, kedy prišla jar. Ešte aj tie vtáky v hore štebocú, akoby sa nechumelilo. To človeka vždy najviac dožerie, keď sa niečo deje poza jeho chrbát.

Ako by som tu chcel teraz mať Kornela Földváriho, najväčšieho humoristu zlých časov, aby mávol rukou a povedal nejakú vtipnú príhodu z čias, keď bol na nútených prácach v uhoľných baniach. Hľadám jeho knihu O sebe – ale panika najväčšia, v knižnici nie je, komusi som požičal a ktovie, kedy vráti. Čo si počneme?

Nachádzam len svoje už skôr vypísané úlomky, ale aj tak padnú na úrodnú pôdu:

„Treba to brať tak, že v tomto mravenisku si

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie