Svet je v skutočnej vojne

Autor je nemecký ekonóm a emeritný profesor mníchovskej univerzity

Boj proti chorobe COVID-19 je regulárnou vojnou. Zdá sa, že Čína už prvú bitku vyhrala. Hongkong, Taiwan, Singapur aj Japonsko už tiež zaznamenali viditeľné úspechy: podarilo sa im zmierniť šírenie choroby, a to aj vďaka skúsenosti s epidémiou SARS z roku 2003. Na druhej strane, Európa a Spojené štáty sa len prebúdzajú zo svojich ilúzií o nezraniteľnosti. Výsledkom je, že epidémia zúri na celom Západe.

Zatvorené hranice a prvá pomoc podnikateľom

Zatiaľ je najtvrdšie postihnutou západnou krajinou Taliansko, ktoré má zvlášť silné ekonomické väzby na Čínu. Severné Taliansko je dnes novým Wu-chanom, teda práve tým čínskym mestom, kde sa koronavírus prvýkrát objavil. S preťaženým zdravotníckym systémom talianska vláda dupla na brzdu, zatvorila mnohé obchody a prevádzky a dala do karantény celú krajinu. S výnimkou lekární a potravín sú zatvorené všetky obchody. Vláda ľudí inštruovala, aby zostali doma a aby vychádzali do verejných priestorov len z dvoch dôvodov: keď si potrebujú nevyhnutne nakúpiť a keď cestujú do práce. Vláda tiež ľuďom odložila splácanie mnohých dlhov (napríklad hypoték či úrokov). Taliansko sa pokúša spomaliť ekonomické hodiny až do chvíle, kým vírus nezahynie.

Hoci má v Nemecku vírus zatiaľ len veľmi málo obetí, počet nakazených rastie rovnakým raketovým tempom ako kdekoľvek inde. V odpovedi na krízu nemecká vláda zaviedla krátkodobé príspevky na prácu a ponúkla veľkorysú pomoc pri splácaní úverov, rôzne iné garancie či daňové úľavy pre postihnuté podniky. Rovnako zakázala verejné podujatia po celej krajine. Školopovinné deti majú zostať doma. Rakúsko už predtým zatvorilo hranicu s Talianskom. V krajine zatvorili školy, univerzity a väčšinu obchodov. Francúzsko pôvodne presadzovalo uvoľnenejší prístup, ale aj to nakoniec zatvorilo školy, reštaurácie a obchody podobne ako Španielsko. Dánsko, Poľsko i Česko zatvorili svoje hranice s Nemeckom.

Americký prezident Donald Trump vyhlásil stav núdze. Snemovňa reprezentantov odsúhlasila núdzový program vo výške 8,3 miliardy dolárov určený na financovanie boja proti epidémii. Ešte vyššiu sumu by mal už čoskoro schváliť senát. Federálna vláda takisto zakázala vstup cudzincom, najprv Číňanom a Iráncom a neskôr aj väčšine Európanov.

Kontraproduktívna peňažná pomoc

Z globálneho hľadiska možno povedať, že nie všetky odpovede na krízu boli presne cielené a niektoré neboli dosť silné. Najznepokojujúcejšie je, že niektoré vlády presvedčili samy seba, že všetko, čo dokážu, je len spomaľovať šírenie vírusu. Namiesto toho, aby prijímali opatrenia, ktoré šírenie zastavia úplne. Predvídateľná preplnenosť nemocníc v mnohých ťažko postihnutých oblastiach už ukázala, akým bláznovstvom bol podobný prístup.

Na ekonomickom fronte vidíme, že už sa nemôžeme vyhnúť tvrdej recesii. Niektorí ekonómovia už volajú po tom, aby vlády prijali opatrenia, ktoré by zvýšili agregátny dopyt. Lenže takéto odporučenie je neadekvátne, pretože globálna ekonomika utrpela bezprecedentný ponukový šok. Mnoho ľudí nechodí do práce, pretože sú chorí alebo sú v karanténe. V takejto situácii by dopytový stimul len zvýšil infláciu a potenciálne by viedol k stagflácii. To je slabý, či dokonca negatívny rast HDP sprevádzaný rastúcimi cenami, ako sa to stalo v sedemdesiatych rokoch počas ropnej krízy, keď bola nízka ponuka tejto dôležitej suroviny.

Čo je ešte horšie, opatrenia, ktoré majú pomôcť dopytu, môžu byť nakoniec aj kontraproduktívne, pretože by podporili osobný kontakt, čo by kazilo snahu obmedziť šírenie vírusu. Načo dávať Talianom peniaze na nákupy, keď vláda zatvára obchody a núti každého, aby zostal doma?

Tie isté argumenty sa dajú použiť aj pri podpore likvidity. Svet je už dnes zaplavený likviditou, úrokové miery sú len kúsok nad nulou takmer všade a niekde sú dokonca záporné. Ešte väčšie zásahy v tejto oblasti by mohli pomôcť burzám, ale takisto by mohli spustiť paniku, keby ľudia zobrali banky útokom.

Podvoliť sa nie je možnosť

Strmý pád ekonomickej aktivity, o ktorého potrebe hovoria epidemiológovia, nevyhnutne poškodí burzy. Politika centrálnych bánk, ktorá priniesla lacné peniaze, vytvorila neudržateľnú bublinu. Pretože centrálne banky vystrieľali svoju muníciu v nevhodných chvíľach, nesú za praskajúcu bublinu zodpovednosť.

To, čo skutočne potrebujeme, sú fiškálne opatrenia, ktoré musia zachrániť firmy a banky pred bankrotom tak, aby sa rýchlo zotavili, keď bude po pandémii. Tvorcovia politík by mali zvážiť rôzne formy daňových úľav a verejných garancií pre firmy, ktoré si nevyhnutne budú musieť požičiavať. Ale najlepšou možnosťou sú krátkodobé príspevky na zamestnávanie. Tento prístup, ktorý sa testuje v Nemecku, je kompenzáciou za podzamestnanosť pracovnej sily prostredníctvom tých istých kanálov ako poistenie v nezamestnanosti. Lepšie je to urobiť teraz, keď to nestojí takmer nič a bráni to stratám, ktoré by so sebou priniesla skutočná nezamestnanosť. Na to, aby zabránili stratám pracovných miest, by mali všetky krajiny nasledovať túto časť nemeckého modelu.

Najdôležitejšie však je, aby všetky vlády nasledovali Čínu v tom, že prijmú tvrdé kroky proti šíreniu vírusu. Nikoho na frontových líniách by nemal obmedzovať nedostatok peňazí. Treba rozšíriť jednotky intenzívnej starostlivosti v nemocniciach, treba budovať dočasné nemocnice, treba vo veľkom vyrábať respirátory, rúška a ochranné odevy a doručiť ich tým, ktorí ich potrebujú. Okrem toho musia úrady verejného zdravotníctva získať zdroje na dezinfekciu tovární i iných verejných priestorov. Príkazom dňa je hygiena. Zvlášť dôležité je veľkoplošné testovanie obyvateľstva. Identifikácia každého prípadu môže zachrániť niekoľko životov. Podvoliť sa pandémii jednoducho nie je možné.

© Project Syndicate