Každý môže zavolať iným, aby sa opýtal, ako sa majú a či niečo nepotrebujú, vraví psychologička v čase koronavírusu

Čínsky lekár Liou Ťien-lun pracoval v nemocnici na juhu Číny, kde v roku 2003 liečili pacientov na vírusové ochorenie SARS.

Pár dní pred cestou na svadbu synovca v Hongkongu sa u neho rozvinuli dýchacie problémy, no keďže bol röntgenový snímok hrudníka čistý, lekári mu povedali, že je zdravý a môže vycestovať.

Hoci sa 64-ročný lekár ubytoval v hongkonskom hoteli iba na jednu noc, za krátky čas nakazil sedem ľudí, ktorí boli – tak ako on – ubytovaní na deviatom poschodí. V hoteli ochorelo spolu 23 ľudí.

Bol február 2003 a SARS sa darilo držať v Číne, no vďaka lekárovi, ktorý bol superprenášačom, sa ochorenie roznieslo aj do iných krajín. Nakazení odleteli z Hongkongu domov a ochorenie rozniesli vo Vietname, Singapure či Kanade.

Čínsky lekár sa na synovcovu svadbu nedostal a deň po príchode do mesta ho hospitalizovali v miestnej nemocnici. Tam o niekoľko dní skonal. V nemocnici sa od neho nakazil ešte doktor a päť sestričiek, tí sa však z ochorenia vyliečili.

SARS sa v nasledujúcom období rozšíril do viac ako 30 krajín. Ochorením sa nakazilo viac ako 8-tisíc ľudí, z nich skoro 800 zomrelo, čo znamená, že smrtnosť bola na úrovni zhruba 10 percent.

Čo sa deje pri obmedzení sociálnych kontaktov

Simulation: Number of infected cases with random movement vs. distancing. #FlattenTheCurve https://t.co/qVONdEMDpK pic.twitter.com/0ml9sdVkxS

— Steve Stewart-Williams (@SteveStuWill) March 16, 2020

Model štátnych analytikov

Uvedený prípad ukazuje, ako dnes veľmi záleží na obmedzovaní či zrušení sociálnych kontaktov (z angl. social distancing), keď sa šíri nový koronavírus. Ten sa na SARS podobá geneticky, ale aj spôsobom prenosu, priebehom ochorenia či príznakmi.

Novým koronavírusom sa v tejto chvíli nakazilo vyše 199-tisíc ľudí a ochoreniu COVID-19, ktoré vírus spôsobuje, dosiaľ podľahlo 7994 z nich.

Z modelu štátneho Inštitútu zdravotnej politiky zverejneného v utorok vyplýva, že v prípade, že by na Slovensku zostali v platnosti najtvrdšie opatrenia, do sto dní by hospitalizáciu potrebovalo až takmer 24-tisíc ľudí a z nich zhruba 3-tisíc by potrebovalo intenzívnu starostlivosť.

Čo znamená obmedzenie sociálnych kontaktov, aké mýty okolo neho panujú, čo robí s naším duševným zdravím a ako ho zvládnuť?

Spomalí šírenie nákazy, rozloží ju v čase

Zrušenie či obmedzenie sociálnych kontaktov znamená zákaz či obmedzenie športových podujatí, verejnej dopravy, škôl, reštaurácií a ďalších príležitostí na stretnutia desiatok a viac ľudí.

Cieľom takých opatrení je zabrániť alebo spomaliť šírenie vírusu. Napríklad mestá v Spojených štátoch, ktoré v roku 1918 zareagovali na epidémiu španielskej chrípky okamžite a urýchlene uzavreli školy, bary, kiná či športové podujatia tesne po výskyte prvého prípadu, mali oveľa nižšiu smrtnosť ako tie mestá, ktoré na situáciu zareagovali pomalšie.

Ak sa vďaka prísnym opatreniam šírenie nákazy spomalí, zdravotnícky systém nie je v krátkom čase zahltený obrovským počtom chorých, ktorých nedokáže zvládnuť a pacienti sa rozložia v dlhšom časovom období. Zdravotníctvo tak neskolabuje.

Štát získa nejaký čas, aby sa pripravil na nával pacientov, nakúpil potrebné ochranné pomôcky alebo prístroje na umelú pľúcnu ventiláciu pre tých, ktorí budú vyžadovať intenzívnu starostlivosť.

Dodajme, že sú aj kritici tvrdých opatrení na obmedzenie kontaktu. Napríklad epidemiológ zo Stanfordu John Ioannidis vydal tento týždeň článok, v ktorom píše, že napríklad zatvorenie škôl síce obmedzí stretávanie školákov, no tí si vo voľnom čase aj tak nájdu spôsob, ako sa zísť. Navyše, doma môžu byť v kontakte so starými rodičmi, ktorí sú rizikovou skupinou. Uzavretie škôl môže znížiť šancu na vytvorenie kolektívnej imunity vo vekovej skupine, kde je priebeh ochorenia mierny, tvrdí Ioannidis (diskusia k článku).

Nasleduje výber zopár mýtov o obmedzovaní sociálnych kontaktov.

Mýtus: Obmedzenie sociálnych kontaktov je len pre starých a chorých

Fakt: Obmedzenie sociálnych kontaktov nie je určené len pre starých a chorých. Podľa jednej štúdie zo začiatku marca šíri až 25 percent ľudí nový koronavírus bez toho, aby mali akékoľvek symptómy. Podľa inej štúdie je to dokonca väčšina (dodajme, že ani jedna z uvedených štúdií ešte neprešla recenzným konaním).

Ak je to naozaj tak, potom to znamená, že COVID-19 môžu šíriť aj tí, ktorí sa cítia úplne zdraví. Izolácia aj týchto ľudí, ktorí sa budú zámerne vyhýbať kontaktu s inými, je preto efektívny spôsob, ako chrániť tých, ktorí sú najzraniteľnejší, ako sú starší jedinci a ľudia s oslabenou imunitou a pridruženými ochoreniami (onkologické ochorenia, srdcovo-cievne ochorenia a iné).

„Každý z nás musí prispieť k spomaleniu šírenia nákazy tým, že sa bude vyhýbať preplneným miestam (obzvlášť vnútri), zníži počet kontaktov, ktoré máme, bude sa vyhýbať ľuďom, ktorí kašľú a kýchajú, zostane doma a naozaj sa izoluje, ak má uvedené prejavy,“ napísal pre USA Today harvardský epidemiológ Marc Lipsitch s kolegom Josephom Allenom.

Prezident Slovenskej lekárnickej komory Ondrej Sukeľ v tejto súvislosti pre Denník N nedávno poznamenal: „Prioritou je, aby ľudia sedeli doma. (…) Obmedzenie kontaktov na minimum je najlepšie opatrenie proti šíreniu nového koronavírusu.“

„Buďme ohľaduplní najmä k starším. Pomáhajte s nákupmi susedom, ak je to možné, pričom nákup im nechávajte pred dverami, aby sami nemuseli byť vystavení riziku infekcie,“ radí Chemický ústav SAV.

Mýtus: Doma by mali zostať iba ľudia s pozitívnym testom na COVID-19

Fakt: V čase uverejnenia článku je na Slovensku 105 potvrdených prípadov, 1886 vzoriek bolo negatívnych. To znamená, že na Slovensku sa zďaleka netestoval každý.

Keďže nákazu šíria aj ľudia s miernymi či žiadnymi prejavmi ochorenia, sociálne kontakty by mali obmedziť úplne všetci. Malý počet testovaných osôb nezachytí všetky prípady nákazy. Sociálnou izoláciou chránite seba i druhých.

Mýtus: Zrušiť by sa mali iba veľké podujatie s tisíckami ľudí

Fakt: Epidemiológ Marc Lipsitch s kolegom Josephom Allenom pre USA Today píšu, že začať treba pri veľkých podujatiach, tam to však nemôže skončiť. „Od chrípky cez osýpky až po SARS máme dôkazy o tom, že malé komunity zapálili iskru pre väčšiu epidémiu,“ dodávajú vedci.

Podľa súčasných čísiel nakazí jeden človek s COVID-19 dvoch až troch iných.

Ak je to možné, pracujte z domu a vyhýbajte sa kontaktu s inými, hoci aj s malou skupinkou. Všetky vychádzky, ktoré nie sú nutné, zrušte a namiesto nich volajte alebo použite Skype, FaceTime či iné aplikácie.

Svetová zdravotnícka organizácia radí, aby ste dodržiavali vzdialenosť minimálne jeden meter od každého, kto kašle alebo kýcha.

Obmedzenie sociálnych kontaktov však neznamená, že von nemôžete ísť za žiadnych okolností. Práve v tomto období je dôležité, aby mali ľudia silnú imunitu, preto sa môžete ísť prejsť alebo si zabehať.

Vyhnite sa však väčším skupinám a aktivitu vykonávajte počas dňa – slnečný svit pomáha meniť vitamín D na aktívnu formu. Dodržiavajte hygienické opatrenia (umývanie rúk, nedotýkajte sa tváre a iné), a ak používate domáce rúško, dbajte na správne používanie (nasadzujte s umytými rukami, nedotýkajte sa prednej časti a iné).

Pamätajte, že nový koronavírus môže na povrchu predmetov zotrvať niekoľko hodín aj dní. To znamená, že sa neprenáša iba z človeka na človeka a infikovať sa možno aj dotykom s kontaminovaným povrchom. Ak idete von, vezmite si dezinfekčný gél s obsahom alkoholu viac ako 60 percent. Okrem rúška môžete nosiť aj rukavice – vírus môže do tela preniknúť cez ranku na ruke. Noste aj okuliare.

Mýtus: Prerušiť treba úplne všetky kontakty s inými ľuďmi

Fakt: Nie (viac aj v mýte vyššie). „Počas dňa choďte von alebo si zabehajte s priateľom,“ píše Lipsitch s Allenom. Podľa nich je vhodnejší termín „obmedzenie či zrušenie fyzických kontaktov“ ako „obmedzenie sociálnych kontaktov“, pretože cieľom, o ktorý ide, je fyzické, nie emocionálne odlúčenie.

Mýtus: Zrušenie či obmedzenie kontaktov prinesie okamžitý efekt

Fakt: Nie. K obmedzovaniu sociálnych kontaktov sa pristupuje teraz, aby sa nápor na nemocnice znížil o niekoľko týždňov, píše Lipsitch s Allenom. Dodajme, že ak na Slovensku udržíme najprísnejšie opatrenia, v júni môže byť v krajine až pol milióna nakazených, zistili analytici štátneho Inštitútu zdravotnej politiky.

Vplyv sociálnej izolácie na zdravie

Hoci má obmedzenie či zrušenie sociálnych kontaktov obrovský význam pre spomalenie šírenia vírusu a pri pomoci zdravotníckemu systému, aby nebol zahltený obrovským počtom chorých, izolácia nie je ľahká. „Koronavírus nás núti potlačiť našu potrebu po kontakte (…), ako je vídať sa s priateľmi, či spájať sa do skupín,“ cituje magazín Science psychológa Nicholasa Christakisa z Yalovej univerzity.

Zahraničný vedec ešte dodal: „Pandémie sú obzvlášť ťažkým testom, lebo sa nesnažíme chrániť len tých, ktorých poznáme, ale aj ľudí, ktorých nepoznáme alebo nám na nich toľko nezáleží.“

Ako uvádza Science, krátkodobá sociálna izolácia sa príliš neskúmala, no štúdie o dlhodobej sociálnej izolácii existujú a hovoria, že sú spojené s niektorými zdravotnými problémami, ako sú srdcovo-cievne ochorenia, depresia, demencia a v niektorých prípadoch až smrť.

Podľa meta-analýzy z Plos Medicine z roku 2015 od psychologičky Julianne Holt-Lunstadovej z Brigham Young University a jej tímu zvyšuje chronická sociálna izolácia riziko smrti o 29 percent.

Je to zrejme preto, že sociálne kontakty chránia pred negatívnymi následkami stresu, dodáva Science.

Na druhej strane, ľudí nezloží hocičo. Ruský spisovateľ Fiodor Michajlovič Dostojevskij mal pravdu, keď v Zápiskoch z mŕtveho domu napísal, že „človek je tvor, ktorý si na všetko zvykne, a to je vari jeho najvýstižnejšia definícia“. Výskumy ukazujú, že ľudia disponujú akýmsi psychologickým imunitným systémom či odolnosťou (z angl. resilience), vďaka ktorej dokáže väčšina z nás zvládnuť aj náročné situácie v podobe úmrtia životného partnera, choroby, poklesu financií, prípadne samoty.

Každý z nás je však odolný iným spôsobom a niektorí môžu izoláciu zvládať horšie. „Niekto, kto už má problémy so sociálnou fóbiou, s depresiou, samotou, užívaním drog alebo inými zdravotnými problémami, bude obzvlášť zraniteľný,“ cituje magazín Science odborníka na behaviorálne vedy Chrisa Segrina z univerzity v Arizone.

Blízkym môžete zavolať, využiť Skype alebo iné prostriedky. „Každý z nás môže zdvihnúť telefón a zavolať iným, aby sa opýtal, ako sa majú a či niečo nepotrebujú,“ vraví psychologička Holt-Lunstadová pre Science.

Nielenže tak pomôžete iným, ale výskumy ukazujú, že ľudia, ktorí pomáhajú, sa sami cítia lepšie. Pomoc iným nás robí šťastnejšími.