Denník N

Aké sú tri najpravdepodobnejšie grécke scenáre

Po odmietnutí reforiem Grékmi v referende sa dnes stretnú lídri eurozóny s gréckym premiérom. Ten im má ukázať návrh Atén. Šanca, že ho prijmú, je malá, o osude Grécka rozhodnú najbližšie dni.

Scenár 1: Dohoda nebude a Grécko odíde z eurozóny

Najväčšia pravdepodobnosť je, že Grécko sa s veriteľmi nedohodne a vystúpi z eurozóny. Stalo by sa prvou krajinou, ktorá by opustila spoločnú menu.

Analytici predpovedajú možnosť Grexitu veľmi vysoko. Napríklad banka Credit Suisse vidí po referende pravdepodobnosť Grexitu na 75 percent, podobné čísla udávajú aj iní analytici. Pred referendom sa tipy na Grexit pohybovali okolo 50 percent.

Dôvodov, prečo sa teraz už ťažko vyhnúť Grexitu, je viacero. Mnohí európski lídri sa vyjadrili, že nájsť kompromis bude veľmi ťažké. „Niektoré krajiny ako Taliansko či Francúzsko sú skôr naklonené ku kompromisu, iné, napríklad Nemecko, Fínsko, ale aj Slovensko, sú tvrdšie,“ povedal pre Denník N analytik z britskej organizácie Open Europe Vincenzo Scarpetta.

Krajinám navyše zostáva málo času. O dva týždne, 20. júla, musí Grécko zaplatiť 3,5 miliardy eur Európskej centrálnej banke. Dovtedy musí nielen nájsť kompromis s veriteľmi (čo sa im nepodarilo za päť mesiacov), ale následne ho viaceré krajiny (vrátane Nemecka či Slovenska) musia schváliť v parlamentoch. Niektorí analytici preto hovoria, že sa dohoda musí nájsť do dvoch dní. To priznal aj grécky minister hospodárstva Giorgos Stathakis pre BBC.

Kľúčové bude, čo sa stane s gréckymi bankami. V pondelok boli ešte zatvorené s možnosťou výberu iba 60 eur denne. Podľa zdrojov gréckych médií by mali zostať zatvorené aj ďalšie dni, možno až týždeň. Podľa Guardianu majú momentálne grécke banky iba 500 miliónov v hotovosti, čo znamená 45 eur na jedného obyvateľa krajiny.

Gréckym bankám dlhodobo pomáha Európska centrálna banka. Tá svoju pomoc po ohlásení referenda zredukovala. V pondelok oznámila, že strop pre pomoc sa zatiaľ nezvýši. Ak by ECB pomoc úplne zastavila, Grécko by nemalo eurá a muselo by zaviesť druhú menu.

Ak by všetko zlyhalo, čo sa podľa vyjadrení viacerých politikov a predpovedí analytikov zdá najpravdepodobnejšie, Grécko by muselo zaviesť vlastnú menu, trebárs drachmu, ktorá by okamžite devalvovala.

Inflácia v krajine by výrazne stúpla, ekonomická recesia by sa prehĺbila, pretože časť firiem by zrejme zbankrotovala. Nezamestnanosť by stúpla.

„Štát by musel škrtať výdavky, pretože daňové príjmy nestačia na terajšie výdavky a krajine by už po bankrote nikto nepožičal,“ hovorí analytička Slovenskej sporiteľne Mária Valachyová.

Podľa niektorých názorov ľavicových ekonómov by však devalvácia meny mohla Grécku dlhodobo pomôcť, pretože grécka ekonomika by sa stala konkurencieschopnejšou, zlacneli by napríklad dovolenky.

Bankrot a odchod z eurozóny však môže vyvolať v krajine chaos a nástup extrémistov či väčší príkon krajiny k Rusku (aj včera Tsipras telefonoval s ruským prezidentom Vladimirom Putinom). Všetko závisí aj od toho, ako by Grécko odišlo z eurozóny a ako by to prijali Gréci, ktorí tomu stále neveria (aspoň podľa výsledkov volieb).

Únia to zvládne ľahšie

Ľahšie ako v minulosti by Grexit prijala aj Európska únia. V roku 2012 vládla obava, že sa panika rozšíri aj do iných problémových krajín, ako napríklad Španielsko.

Preto vznikol euroval a Európska centrálna banka (ECB) nakupuje dlhopisy krajín eurozóny. „Určite by trhy nepanikárili tak ako v roku 2012,“ hovorí analytik Scarpetta.

Dnes sa len ťažko odhaduje, či a ako veľmi by sa predražili pôžičky talianskej, španielskej alebo portugalskej vláde. Samozrejme, ECB by sa ich rast snažila korigovať nákupmi dlhopisov.

Sú európske krajiny pripravené, že eurozóna príde o prvú krajinu? „Nemecký minister financií Wolfgang Schaüble pripravený je,“ hovorí analytik Scarpetta. „Otázka je, ako je pripravená Angela Merkelová. Tá musí dbať na dodržiavanie pravidiel eurozóny, na druhej strane asi nechce byť tým lídrom, počas ktorého vlády sa eurozóna začne rozpadať,“ dodal Scarpetta.

Navyše sa dlhodobo hovorí, že Grexit by bol pre Európsku úniu veľká politická rana. Ukázal by, že jednotná mena tu nemusí byť navždy.

Čo by to znamenalo pre Slovensko?

Slovensko má s Gréckom len minimálnu obchodnú výmenu. Rizikom je zhoršenie podnikateľskej nálady najmä v Nemecku, čo je náš najväčší obchodný partner.

Efekt by však mal byť len dočasný, pretože Grécko je relatívne malou ekonomikou.

Pre Slovensko by boli nákladom aj vystavené záruky za dlhopisy eurovalu. Ak by Grécko nesplatilo ani euro zo svojich záväzkov, najviac by stratil euroval, za ktorý Slovensko ručí, hodnotu tohto záväzku už máme zarátanú v celkovom dlhu. Ide asi o 1,5 miliardy eur.

Scenár 2: Európski lídri sa v utorok dohodnú

Kľúčové v tom budú už najbližšie dni. V utorok sa zídu na rokovanie lídri štátov eurozóny aj ministri financií. Gréci majú predstaviť svoje návrhy, hovorca nemeckej vlády povedal, že si ich vypočujú. Za gréckeho premiéra sa v pondelok postavili aj všetky významné grécke strany vrátane opozičných, okrem komunistov.

Ak gréckej vláde európski lídri uveria, Tsipras pre Grécko získa tretí balík pomoci, ktorý bude zahŕňať aj odpísanie časti dlhu alebo minimálne odklad jeho splátok.

Tsiprasova vláda môže dohodu podať voličom ako víťazstvo. Dohoda európskych lídrov by uvoľnila ruky aj ECB. Zrejme by dvihla limit pre pôžičky gréckym bankám. Vláda by zrušila obmedzenie pre výber peňazí z bankomatov.

Európska únia by aspoň nateraz zažehnala riziko, že jeden z jej členov by mohol odísť. Ak by však priveľmi ustúpila Grécku, mohla by inšpirovať iné problémové krajiny. „Podkopalo by to vierohodnosť eurozóny. Bolo by ťažké nepovzbudiť voličov v Španielsku, aby nevolili stranu Podemos,“ napísal šéf Open Europe Raoul Ruparel.

Pokiaľ ide o vyhliadky slovenskej ekonomiky, tento scenár by veľa nezmenil. Slovenská ekonomika by rástla asi o tri percentá, spolu s ňou aj zamestnanosť. Dôvera v eurozónu by sa skôr posilnila, čo v praxi znamená, že by si naša vláda ešte nejaký čas požičiavala peniaze za nízky úrok.

Scenár 3: Grimbo a paralelná mena

Po Grexite a greferende si analytici vymysleli nový termín grimbo. Ide o prípad, keď by osud Grécka visel vo vzduchoprázdne (po anglicky limbo). Ak sa vláda nedohodne s veriteľmi, no ani neohlási odchod z eurozóny a bude naťahovať čas.

Špekuluje sa aj o tom, že by sa k drachme nevrátilo, ale popri eure by zaviedlo paralelnú menu. V praxi by tento scenár vyzeral asi tak, že dôchodcovia by namiesto eur dostali od vlády štátom garantované dlhopisy.

S takou paralelnou menou by sa nedalo platiť v zahraničí a nedala by sa vymeniť za inú menu, ak nerátame čierny trh, kde by sa to zrejme rozbehlo. V takomto režime by však Grécko nevedelo fungovať dlho.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Dnes na dennike.sk

Grécke dlhy

Ekonomika

Teraz najčítanejšie