Žijeme veľmi zvláštnu dobu, hovorí Miro Žbirka. Sedí doma a jeho online koncert sledovalo takmer 10-tisíc divákov
Muzikanti väčšinou nemajú radi rozhovory rovno po večerných vystúpeniach. Ale teraz aj on, ktorý je na scéne už štyridsať rokov, zažil veľmi špeciálny večer. Keď MIRO ŽBIRKA pred pár dňami avizoval, že plánuje streamovať koncert z domu, netušil, aké rozmery to nakoniec naberie. V reálnom čase ho naraz pozeralo takmer 10-tisíc ľudí a video má za necelý deň od zverejnenia už vyše 300-tisíc pozretí. Boli sme zvedaví aj na to, ako umelec zvyknutý pohybovať sa medzi Českou republikou, Slovenskom a Londýnom funguje v situácii, ktorá to neumožňuje.
Pôvodne ste avizovali „minikoncertík“, nakoniec z toho bolo 45 minút hrania s celou kapelou. Nechali ste sa uniesť atmosférou?
My sme dosť improvizovali. Museli sme sa zmestiť do obmedzení, ktoré teraz platia, gitarista Honza Ponocný napríklad cestoval do Prahy a celá kapela bola v rúškach. Pôvodne sme mali hrať len 20 minút, ale potom sme to natiahli. Ja som čas nesledoval, len som sa čudoval, ako nám to ubehlo.
Vy ste jediný rúško nemali. Skúšali ste s ním spievať a nešlo to?
Áno, skúšal, ale nebolo to technicky možné. Mimo spievania som ho vo vlastnom záujme mal.
Koncert streamovala cez mobil vaša manželka Katka. Ako sa vám hralo, keď vás medzi pesničkami informovala, že už vás sleduje toľko ľudí, ako sa zmestí do pražskej 02 arény?
Bol som nervóznejší, ako keď som hral v tej 02 aréne. (smiech) Nevedel som, ako to vyzerá, ako to znie, keď je to nazvučené na telefón a vysiela sa to na internet.
Znelo to veľmi slušne, len miestami prenos vypadával, lebo ho sledovalo priveľa divákov naraz. Prekvapilo ma, že ste neišli na istotu a vytiahli aj pesničku »Starý muž z osamelého domu«, ktorú ste ešte nikdy nehrali naživo.
Občas treba aj trochu vybočiť a zariskovať. Celý nápad s týmto koncertom bol zahrať aj pre iných. A tak som vyzval fanúšikov, nech napíšu, čo by chceli počuť. Už som si zvykol, že mi niektorí ľudia navrhujú pesničky ako »Do člna«, ale keď prišlo na »Starého muža z osamelého domu«, dosť ma to prekvapilo. Musel som si na túto vec najskôr spomenúť. Album Doktor sen sme v roku 1980 nahrávali ešte ako členovia skupiny Modus, klavír hral Janko Lehotský. Nikdy sme ju naozaj nehrali, ale dali sme to. Toho sa chcem držať, že vždy na koncert dáme aj niečo, čo nie je až také notoricky známe.
Video malo len do polnoci vyše 170-tisíc spustení a zdá sa, že ešte dlho potrvá, než sa koncertný život znovu vráti do štandardnej podoby. Plánujete robiť takéto online prenosy?
Celé to bol spontánny nápad, ako si vzájomne trošku zdvihnúť spirit, ako hovoria Angličania. My muzikanti si zahráme a zároveň potešíme fanúšikov, ktorí nás nejaký čas nebudú môcť vidieť naživo. Teraz je viac času spolu takto komunikovať na sociálnych sieťach, ale aj viac času na
