Denník N

Odopretie súhlasu na väzbu ôsmich sudcov je zahalené tajomstvom. Naozaj?

Jedna zo sudkýň, na ktorých väzobné stíhanie nedal súhlas Ústavný súd. Foto TASR - Ján Krošlák
Jedna zo sudkýň, na ktorých väzobné stíhanie nedal súhlas Ústavný súd. Foto TASR – Ján Krošlák

Sudcovia nepotrebovali na odopretie súhlasu s väzobným stíhaním žiadne odôvodnenie.

[Pre predplatiteľov: tento víkend máte poštovné na naše knihy zadarmo.]

Autor je bývalý predseda Ústavného súdu

Stručne zopakujem známe fakty. Generálny prokurátor požiadal Ústavný súd o udelenie súhlasu na väzbu trinástich sudcov. Plénum vypočulo všetkých obvinených a v piatich prípadoch súhlasilo so vzatím do väzby; u ôsmich členov sudcovského zboru sa súhlas odoprel.

Po ťažkom dni plnom vypätia predseda Ústavného súdu Ivan Fiačan len vo všeobecnosti odôvodnil negatívne rozhodnutia. Neboli preukázané ústavnoprávne dôvody na požadované súhlasy.

Nedivím sa, že sa verejnosť neuspokojila s takým vysvetlením. Zadržanie 13 sudkýň a sudcov a ich predvedenie v putách pred najmocnejší súd v štáte je ohurujúca udalosť. Za iných okolností (koronavírus) by zostávala v centre záujmu dlhý, predlhý čas. Hoci je tento justičný šok zatienený starosťami a obavami z pandémie, stále sa točíme predovšetkým okolo problému tých, ktorých polícia musela prepustiť zo zadržania, lebo Ústavný súd sa nestotožnil so žiadosťou generálneho prokurátora v celom rozsahu.

Ústava a zákon o dôvodoch súhlasu na väzbu mlčia

V ústave ani v zákone o Ústavnom súde nie sú vymedzené predpoklady, ktorých splnenie zakladá súhlas na vzatie do väzby. Z toho dôvodu sme už v prvom konaní o súhlase na väzbu sudcu (august 2002) vytvorili základnú doktrínu, ktorá sa používa doposiaľ. Uzavreli sme, že súhlas na väzbu sudcu všeobecného súdu sa udelí, ak nie sú žiadne poznatky alebo pochybnosti o tom, že sa prostriedky trestného konania zneužili na iný účel, než je spravodlivé a zákonné stíhanie konkrétnej osoby obliekajúcej talár.

Z opaku je ľahké vyvodiť, že súhlas sa neudelí, ak plénum Ústavného súdu dôjde k záveru, že boli alebo mohli byť zneužité prostriedky trestného práva na neústavné pôsobenie na výkon právomoci nezávislého súdu alebo sudcu.

Na taký silný záver je nevyhnutné, aby obvinený sudca pri vypočutí pred plénom Ústavného súdu uviedol také skutočnosti, z ktorých by sa po ich overení dalo zistiť, že jeho zadržanie, obvinenie a žiadosť generálneho prokurátora o súhlas na väzbu boli motivované iným účelom, než aký je uvedený v § 1 Trestného poriadku (Trestný poriadok upravuje postup orgánov činných v trestnom konaní a súdov tak, aby trestné činy boli náležite zistené a ich páchatelia podľa zákona spravodlivo potrestaní, pričom treba rešpektovať základné práva a slobody fyzických osôb a právnických osôb). K uvedenému účelu je treba pridať aj vedúcu základnú zásadu trestného konania, podľa ktorej nikto nemôže byť stíhaný ako obvinený inak než zo zákonných dôvodov a spôsobom, ktorý ustanovuje tento zákon.

Ak obvinený sudca neuvedie žiadne okolnosti, ktoré by nasvedčovali zneužitiu prostriedkov trestného konania proti jeho osobe (dodám ešte, že zo žiadosti generálneho prokurátora a z pripojeného spisu sa také okolnosti nedajú rozumne zistiť), respektíve namietne iba opodstatnenosť obvinenia a navrhovaných dôvodov väzby, tak by sa zdalo, že niet žiadnej prekážky na súhlas na vzatie do väzby.

Nie je to tak.

Tajné hlasovanie je živná pôda rôznych dohadov

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie