Herec Martin Huba: Ľudstvo dostalo po nose. Nech je to príležitosť, aby sme zmúdreli
„Teraz máme možnosť pripomenúť si krehkosť, komplikovanosť, ohrozenosť nášho života – a zároveň máme aj čas stretnúť sa sami so sebou,“ hovorí Martin Huba, herec Slovenského národného divadla.
Slovenské národné divadlo oznámilo, že predbežne pozastavuje predaj lístkov až do konca sezóny. Už ste sa s tým stihli stotožniť?
Dnes sa dá len ťažko povedať, kto je s čím stotožnený. Momentálne som stotožnený akurát s tým, že treba urobiť všetko pre to, aby prognózy, ktoré ste aj vy zverejnili, boli čo najmenej reálne. Stúpajúce krivky možných nakazených sú dosť hrozivé, takže oľutovať to, že si nezahrám, je v porovnaní s obavou, že by sa nejakí ľudia v divadle nakazili, dosť zanedbateľné.
Samozrejme, že nás to všetkých v divadle bolí. Je to náš životný rytmus, večer hrať a podeliť sa divákmi o radosť či smútok. Veľmi ma mrzí, že sa to teraz nedeje, ale ak toto rozhodnutie prispeje k tomu, že počet ľudí, ktorí by sa mohli nakaziť, bude čo najmenší, tak je to správne rozhodnutie. Futbal sa bez divákov ako-tak možno hrať dá, čo je síce tiež dosť tristné, ako už vieme od aktérov, no v divadle to nejde.
Prežijú teda skôr diváci bez divadla ako divadlo bez divákov?
Teraz ide hlavne o to, aby prežili – aby sme to prežili. Potom, keď prežijeme, verím, že diváci do divadla akosi automaticky prídu, lebo ešte stále je tu dosť takých, o ktorých môžeme povedať, že prežiť by prežili, ale bez divadla sa im nechce. Mnohým divadlo kompletizuje ich životný pocit a my sme medzi nimi. Divadlo robí náš život kompletný.
Ale nad všetkými týmito úvahami, či sme pripravení alebo nie sme, je veľký imperatív toho, aby chorých ľudí bolo čo najmenej. Nedá sa to nebrať vážne a stále by som chcel dúfať, že graf pravdepodobnosti nakazených sa nenaplní. V porovnaní s vysokými krivkami prognóz je naozaj to, či sa hrá futbal alebo divadlo, iba promile závažnosti celej situácie. Teraz treba spraviť všetko pre to, aby sa odvrátili najhoršie predpovede. A ak k tomu prispejem tým, že nebudem hrať, tak potom som nielenže vyrovnaný a stotožnený, ale dokonca som s tým súhlasný.
Ako sa zmenili vaše dni, keď sa zatvorilo divadlo – ako trávite svoj čas?
Paradoxne si teraz človek viac uvedomuje sám seba. A samota je veľmi dôležitý faktor v našich životoch. Zdá sa mi, že ako ľudstvo sme dostali po nose. Príliš ľahkovážne sme skákali cez kaluže a toto je ako taký zdvihnutý prst. Chcem hľadať vo všetkom zlom niečo dobré, a preto chcem dúfať,
