Slovensko má počas epidémie dôležitú výhodu. Máme najmenej starých ľudí v Únii a často žijú osamelo

Autori pracujú v Sociologickom ústave SAV

Každý deň pribúdajú informácie a odhady o budúcom šírení choroby COVID-19. V nedeľu do tejto diskusie pribudla dôležitá štúdia. Interdisciplinárny tím z katedry sociológie na Oxfordskej univerzite publikoval prácu, v ktorej upozornil na dva opomínané aspekty kľúčové pre šírenie a dôsledky aktuálnej pandémie: demografickú štruktúru obyvateľstva a mieru medzigeneračných sociálnych kontaktov.

Oba faktory mali podľa sociológov za následok – z hľadiska smrtnosti – katastrofický priebeh epidémie v Taliansku.

Po prvé, keď vírus dorazil do Talianska, prišiel do krajiny s druhou najstaršou populáciou na svete (najstaršiu má Japonsko). Navyše, prišiel do krajiny, v ktorej seniori udržujú intenzívne osobné kontakty so svojimi deťmi a ich vnúčatami. Podľa štúdie až polovica Talianov v severnom Taliansku do práce denne dochádza, pričom často zostáva bývať v mieste bydliska svojich rodičov. A teda, ak aj rodiny nežijú „pod jednou strechou“, sú spolu v dennom intenzívnom kontakte.

Zameranie na demografiu pomáha vysvetliť tiež zázračne nízky počet smrteľných prípadov koronavírusu v Kórei. Pre šírenie vírusu v tejto krajine boli kľúčoví mladí členovia náboženského hnutia Sinčchondži. Ako vidíme v tabuľke, vek pacienta má úplne zásadný vplyv na smrtnosť na chorobu COVID-19.

Zdroje – OFS a imperial.ac.uk

Vek hrá kľúčovú úlohu nielen pri smrtnosti na COVID-19, ale aj pri pravdepodobnosti závažnejšieho priebehu choroby vyžadujúceho hospitalizáciu a podporu dýchania. Podľa údajov epidemiológov z londýnskeho Imperial College je v tomto prípade rozdiel ešte dramatickejší než pri smrtnosti. Hospitalizáciu a podporu dýchania potrebuje okolo šesť percent pacientov do 49 rokov, ale viac ako 70 percent pacientov vo veku 80 rokov a viac.

Na Slovensko dorazil koronavírus „včas“

Demografická štruktúra populácie a vekové zloženie ľudí nakazených chorobou COVID-19 má teda úplne zásadný vplyv na smrtnosť, ako aj na mieru zahltenia zdravotníckeho systému v krajine. Ako sme na tom teda na Slovensku z tohto hľadiska? Napriek všeobecne pripomínanému starnutiu populácie môžeme povedať, že Slovensko je v Únii po Írsku a Luxembursku krajinou s tretím najnižším podielom ľudí vo veku 65 a viac rokov.

Vo vekovej kategórii 80 rokov a viac máme na Slovensku len 3,3 percenta populácie, čo je spolu s Írskom najnižšia hodnota v EÚ. V Taliansku je tento podiel 7,2 percenta a je najvyšší v Únii. Vzhľadom na trend starnutia populácie je naším šťastím v nešťastí, že epidémia prepukla v roku 2020 a nie o desať rokov neskôr.

Graf 1:

Naši seniori majú priemerný počet osobných kontaktov a najčastejšie sa cítia osamelí

Okrem demografického zloženia populácie poukazuje štúdia sociológov z Oxfordu aj na – z hľadiska šírenia epidémie – druhú kľúčovú charakteristiku populácie. Tou je miera (medzigeneračných) sociálnych kontaktov seniorov.

Na to, s koľkými ľuďmi slovenskí seniori prichádzajú denne do osobného kontaktu, sa môžeme pozrieť vo výskume International Social Survey Programme (ISSP), ktorý bol v roku 2017 venovaný skúmaniu sociálnych sietí. V tomto porovnaní vychádzajú slovenskí seniori s o niečo viac ako piatimi kontaktmi za deň na úrovni medzinárodného priemeru (na porovnanie, slovenská populácia vo veku 16 – 64 rokov uvádza v priemere až okolo 14 „face-to-face“ kontaktov za deň).

Graf 2:

Výskum tiež ukazuje, v ktorých krajinách sú seniori mimoriadne spoločensky aktívni. Hoci vo výskume absentuje Taliansko, môžeme predpokladať, že talianski seniori sú minimálne takí spoločenskí ako seniori v Španielsku, ktorí sú denne v kontakte s viac ako deviatimi ľuďmi. To by bolo v súlade s argumentom o rozsiahlych medzigeneračných kontaktoch, ktorými vysvetľujú sociológovia rýchle šírenie choroby COVID-19 v Taliansku.

Na druhej strane, spolu s „horšou“ demografickou štruktúrou by napríklad spoločensky aktívnejší seniori v Českej republike mohli viesť k väčšiemu náporu na český zdravotnícky systém.

Vieme, že pre prenos vírusu je dôležitý najmä blízky osobný kontakt (krátky a neintímny osobný kontakt je menej rizikový). Výskum ISSP obsahoval okrem otázky na denné osobné kontakty aj sériu otázok zisťujúcu pocit sociálnej izolácie. V tomto porovnaní sa slovenskí seniori cítili najviac izolovaní zo všetkých porovnávaných krajín. Ak predpokladáme, že pocit sociálnej izolácie indikuje absenciu blízkych osobných kontaktov, je to, v kontexte šírenia epidémie, nádejné zistenie.

Graf 3: 

Ďalším pre Slovensko priaznivým faktorom je nízky podiel seniorov, ktorí žijú v inštitucionalizovaných zariadeniach kolektívneho bývania, ktoré sú z hľadiska šírenia nákazy mimoriadne nepriaznivým prostredím (pretože takéto bývanie umožňuje veľa sociálnych kontaktov). V Únii býva v takýchto zariadeniach v priemere 12,6 percenta seniorov vo veku nad 85 rokov, na Slovensku sú to menej ako dve percentá.

Karanténne opatrenia by nemali byť demograficky slepé

Keď Bratislavský samosprávny kraj od 9. marca zatvoril školy, bol to v kontexte okolitých krajín, ktoré už mali desiatky až stovky nakazených, ale k takémuto opatreniu ešte nesiahli, mimoriadne opatrný krok. Nasledujúci deň boli zatvorené už aj všetky základné a materské školy v meste. Otázkou, na ktorú nepoznáme odpoveď, je, koľko bratislavských detí, ktoré v tieto dni nešli do školy, trávilo čas v opatere starých rodičov.

Je zrejmé, že karanténne opatrenia musia brať do úvahy dramaticky odlišnú nebezpečnosť vírusu pre starších. Na Islande, kam epidémia dorazila o týždeň skôr ako na Slovensko, stále nie sú zatvorené ani materské, ani základné školy, niektoré nákupné reťazce vyhradili špeciálny čas, keď u nich môžu nakupovať len seniori. V Českej republike k podobnému opatreniu pristúpili v stredu.

Ministerstvo zdravotníctva esemeskou 7. marca 2020 odporučilo občanom Slovenska využiť e-recept. Koľkí z našich seniorov túto možnosť využívajú?

Inštitút zdravotnej politiky sa vo svojej analýze zo 17. marca obáva dôsledkov rozšírenia koronavírusu v prostredí marginalizovaných rómskych komunít. Domnievame sa, že mimoriadne mladá veková štruktúra, špeciálne u marginalizovaných rómskych komunít, by aj v prípade rýchleho šírenia vírusu v tomto prostredí nemala vyvolať najzásadnejšiu potrebu hospitalizácií. Naopak, o tom, či to naše zdravotníctvo zvládne, sa rozhoduje v týchto dňoch a týždňoch na opačnom konci demografickej pyramídy. Pomôžme preto seniorom dostať sa k svojim liekom bez návštevy lekára, pomôžme im nakúpiť bez rizika nákazy.

Ak budeme o niekoľko mesiacov bilancovať priebeh nákazy na Slovensku a dúfajme, že budeme môcť povedať, že sme to zvládli, nezabudnime na to, že sme na to mali v rámci Únie najlepšiu východiskovú pozíciu.

Osamelosť našich seniorov nám, paradoxne, azda pomôže lepšie zvládať zdravotné následky nákazy koronavírusom. V tejto súvislosti by sme sa však mali zamyslieť i nad postavením seniorov v našej spoločnosti. Robíme pre nich v rámci súčasných karanténnych opatrení dosť? Ak sa pred vypuknutím epidémie cítili v medzinárodnom porovnaní ako najviac osamelí, ako sa cítia teraz?

Zvládneme to, ale nesmieme pritom zabúdať na najzraniteľnejších – na našich seniorov.