Odborník na imunitu radí, aké vitamíny sú teraz najdôležitejšie a koľko ich užívať
Imunológ Jaroslav Svoboda je médiami označovaný za českého Dr. Housa. Každému pacientovi sa venuje množstvo hodín a hovorí sa o ňom, že je tým pádom možno najdrahším lekárom v krajine.
Českému Deníku N dal zoznam odporúčaní, čo robiť, aby sme si zvýšili imunitu, a vymenoval, ktoré vitamíny a v akom množstve je dobré v čase pandémie užívať.
Je to síce mediálna skratka, ale už sa ujala, tak ju tiež použijem: ako by si český doktor House poradil s koronavírusom a chorobou Covid-19? Spoznali by ste chorého, keby stál pred vami?
Tak to by som si netrúfol. Nikto by túto konkrétnu infekciu nerozpoznal. Videl by buď zdravého človeka, alebo človeka trpiaceho chrípkovým ochorením, ktorý prišiel z inkriminovaných oblastí. Rozhodujú testy a klinický obraz.
Je ten konkrétny koronavírus, ktorý choroba Covid-19 vyvoláva, taká veľká neznáma, ako sa všade hovorí? Alebo sú vedci a lekári o niečo ďalej? Čo verejnosť nevie?
Koronavírusy nie sú veľkou neznámou, existuje ich viacero druhov. Často ide o pôvodcu zoonóz, to znamená, že spôsobujú choroby, ktoré sú prenosné napríklad z jedného druhu živočícha na iný alebo na človeka. Vyskytujú sa v celej živočíšnej ríši.
Koronavírus obsahuje svoju genetickú informáciu v takzvanej ribonukleovej kyseline, teda v RNA, zatiaľ čo iné druhy vírusov v kyseline deoxyribonukleovej, teda v DNA. Koronavírus SARS-CoV-19 vstupuje do napadnutej bunky tak, že si, obrazne povedané, otvorí jej biochemický zámok, do ktorého zapadne jedna jeho časť ako kľúč.
Tým zámkom, do ktorého vírusový kľúč pasuje, je látka, ktorá sa bežne tvorí v ľudskom organizme a okrem iného reguluje krvný tlak. Ide o takzvaný SACE, čiže enzým konvertujúci sérový angiotenzín. Jeho molekuly sa bežne nachádzajú nalepené zvonku na bunkovej membráne. Vírus sa s molekulou SACE spojí a tá mu umožní prejsť membránou dovnútra bunky.
Rovnaký mechanizmus používajú aj koronavírusy spôsobujúce choroby SARS a MERS. Enzým SACE poznáme z klinickej medicíny ako marker (poznávacie znamenie) chronického autoimunitného ochorenia zvaného sarkoidóza. Jeho výskyt v krvnom sére je potom sprevádzaný zvýšeným množstvom inej látky, takzvaného interferónu gama.
Ten slúži ako signálna molekula, odovzdávajúca informácie medzi lymfocytmi, teda bunkami imunitného systému. Možno aj tadiaľ povedie cesta k liečbe.
Ďalšiu perspektívnu látku predstavuje takzvaný remdesivir, ktorý pochádza z myšlienkovej školy profesora Holého – rovnako ako väčšina liekov na svete proti HIV či hepatitíde B a C. Neskôr bol vyskúšaný pri prípadoch eboly v Afrike a zdá sa, že má perspektívu aj pri koronavirózach typu SARS, MERS či Covid-19.
Tu teda vidíte možnosti liečby choroby Covid-19?
Je to možné.
Prečo chorobu nedostanú deti?
Prečo sa deti síce infikujú, ale veľmi zriedkavo majú klinicky zjavné ochorenie, je predmetom výskumu. Pokiaľ viem, nie je to zatiaľ úplne jasné. Je možné, že vírus potrebuje na svoju klinickú manifestáciu nejaký vnútorný imunologický systém, ktorý malým deťom zatiaľ chýba.
Na druhej strane ľudia s imunodeficienciou, oslabení, starí, majú ťažký, niekedy až fatálny priebeh ochorenia. Protilátky zatiaľ nie sú k dispozícii. Musela by to byť pravdepodobne vakcinácia stimulujúca takzvanú bunkami sprostredkovanú imunitu.
Čo konkrétne poviete pacientom, ktorí sú najviac ohrození? Teda onkologickým pacientom, ľuďom s cystickou fibrózou, ťažkým astmatikom, transplantovaným pacientom?
Nech nevystrkujú nos z bytu. Viac pre seba urobiť nemôžu.
Máte nejaké imunitné desatoro?
Vo všeobecnosti je potrebné udržiavať kvalitnú obranyschopnosť a dobrú kondíciu. Vyvarovať sa stresu je asi ťažké, ale netreba si to tak brať. A tiež dostatočne spať.
Koľko hodín spánku je dobrých?
Určite sedem až osem hodín.
Aké vitamíny sú teraz pre nás najdôležitejšie?
Dostatok vitamínu
