Denník N

Láska v čase cholery

List lombardskej profesorke narodenej v Bratislave, ktorá napriek zatvorenej škole ďalej učí.

Vierka,

aj Boccaccio ušiel pred morovou nákazou do vinohradu a potom napísal skvostný Decameron. Taká ľahká roztopašnosť príbehov mohla vzniknúť naozaj iba počas morovej nákazy. Ako kontrapunkt. Si huslistka, o kontrapunkte vieš viac ako ja.

„E ricorda, Giovanna, bel suono. Zahraj mi Vivaldiho Concerto per violino, n. 6.“

Si obdivuhodná, že aj po zatvorení brány Liceo Musicale v Mantove dávaš hodiny huslí cez skype. Denne od 15:00 do 18:00, aby mali čas doma cvičiť. Píšeš, že „vzdoruješ učením a zachovávaš labilnú normalitu týchto dní“. Zvuk cez skype nie je dokonalý, nevadí. Dôležitý je kontakt a povzbudenie.

Zo strachu sa uteká, aj Boccaccio ušiel, ale napísal skvostnú ospravedlnenku. Obávam sa, že tí, čo ušli z Lombardie na letný byt do Ligúrie (na Slovensku do Tatier), napíšu len krátku sms správu. Ale aj cez Twitter sa šíria pekné veci: záber na prázdnu nočnú taliansku ulicu (ako z obrazu Giorgia da Chirico), ale z okna počuť krásnu kantilénu. Vlastne je to presne taký obraz vitality prekonávajúcej osamelosť a strach, akou boli kedysi roztopašné príbehy z Decameronu.

V gréckych bájach sa hrdinovia rodili ako hrdinovia, v obyčajných životoch sa z obyčajných ľudí stávajú hrdinovia skôr náhodami. Hasič ani lekár, ani učiteľ nie je hrdinom, ale niekedy sa ním stane, a potom z obdivu na okamih zastane srdce.

(Práve v tejto chvíli, keď lekárov a sestričky z nemocníc – aj tí sú v karanténe – niet veľmi kým nahradiť, „profesoressa“ cez skype pripravuje – con amore – študentku lýcea Giovannu. Dokonca nechýba ani intimita a dôvernosť stretnutí kedysi slávnych domácich lektúr profesora „Hansi“ Albrechta na Kapitulskej ulici.)

Každá katastrofa sa raz skončí a ostanú po nej iba stĺpy na námestiach, občas kniha. Napríklad El Amor en los Tiempos del Cólera od G. G. Márqueza. Ani výbuch sopky, epidémia moru, ani koronavírus nepotrvá večne. V každých Pompejách ľudstva (v Sarajeve aj Aleppe) je niekto, kto prežije alebo aspoň niekto, kto sa pokúsi o nemožné. Niekedy aj neúspešne, ako žena s dieťaťom, ktorých telá ostali v podobe sadrového odliatku v pompejskom múzeu. Skutočná Madonna con il Bambino.

O dcéru sa neboj, zdá sa, že v Hongkongu, kde žije, lepšie zvládne chaos epidémie ako mnohé európske mestá, ktoré už dávno zabudli na svoje epidémie, po ktorých ostali len morové stĺpy. Zabúdame aj na tie novšie, napríklad na španielsku chrípku z čias konca prvej svetovej vojny. Môj otec, ročník 1918, spomínal na učiteľa z prvej ľudovej. Pozeral po poloprázdnych laviciach v triede.

– Vy moje španielske deťúrence, ako je vás málo.

Oprel husle o bradu a začal im predspevovať. V širém poli studánečka kamená …

Srdečne J.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Koronavírus

Komentáre

Teraz najčítanejšie