Ako vírus zmení Európu? Krastev hovorí o siedmich lekciách z nevídanej krízy
Čo zatiaľ vyčítal významný európsky intelektuál z krízy COVID-19? Uspeje ten, kto panikári. Vlády budú silnejšie a vráti sa nacionalizmus, avšak iného typu, a do módy znova prídu profesionáli.
Určite ste si to povedali už aj vy. „Aké divné dni teraz prežívame.“
Prirovnáva sa to dokonca k vojne, ku kríze, aká prichádza iba raz za život a zadefinuje celé desaťročia.
S tými istými slovami sa obrátil na jedného z popredných európskych intelektuálov, bulharského politológa Ivana Krasteva, aj jeho španielsky kamarát. A inšpiroval ho k napísaniu menšej analýzy o tom, čo sa to teraz s nami na úrovni štátov deje a aký vplyv tieto divné dni, čo prežívame, budú mať na náš život.
„Nikto nevie, kedy a ako sa pandémia COVID-19 skončí, a aj teraz môžeme len špekulovať o jej dlhodobých politických a hospodárskych následkoch. V čase krízy sme infikovaní neistotou,“ hovorí vo svojej novej analýze politológ, ktorý pôsobí len kúsok od nás, momentálne za zavretými hranicami – vo Viedni.
Napriek mnohým otáznikom sa podľa neho už teraz dá zo súčasnej krízy vyčítať sedem ponaučení, ktoré nám naznačia, v čom je táto kríza úplne iná ako tie predchádzajúce. Spísal ich pre think-tank Európska rada pre zahraničné vzťahy.
1. Robustná vláda zmení správanie ľudí
Krastev je presvedčený, že na rozdiel od finančnej krízy z prelomu rokov 2008-2009 si koronavírus vyžiada návrat veľkej vlády. Po páde Lehman Brothers nedôvera v trhy paradoxne podľa neho neviedla k požiadavkám, aby silná vláda vo veľkom intervenovala.
„Teraz koronavírus prinesie vládu vo veľkom štýle,“ predpovedá.
Pripomína mu to skôr situáciu po Veľkej hospodárskej kríze v roku 1929, keď ľudia
