Denník N

Na Slovensku máme expanziu analytikov, a to je dobre

Pracovný inzerát Inštitútu finančnej politiky. Foto – IFP
Pracovný inzerát Inštitútu finančnej politiky. Foto – IFP

Opatrenia navrhované analytikmi môžu ušetriť stámilióny eur, máme vďaka nim nový svet v investíciách, ale stále sa priveľa rozhodnutí robí bez poriadnej analýzy.

Štefan Kišš, riaditeľ Útvaru hodnoty za peniaze
Martin Haluš, riaditeľ Inštitútu environmentálnej politiky
Martina Vass, Útvar hodnoty za peniaze

Pred desiatimi rokmi sa vládni analytici na Slovensku zmestili na jednu chodbu ministerstva financií. Dvadsiati zamestnanci Inštitútu finančnej politiky (IFP) počítali prognózy vývoja ekonomiky a vplyv daňových opatrení.

Dnes sa analytické inštitúty rozšírili do viacerých rezortov a štát stoja päť miliónov eur ročne. Expanzia sa však Slovensku vyplatila. Investícia sa násobne vracia a má potenciál byť ešte výnosnejšia. Podmienkou je, že si ustrážime kvalitu vo vlastných radoch a presvedčíme politikov, že sa oplatí nás počúvať.

Medzi prvými oficiálnymi vládnymi analytikmi na IFP boli aj dvaja spoluautori tohto textu. Zažili sme na vlastnej koži, ako naše analýzy narazili na mantinely budovy, v ktorej sme pracovali. Dobrý rozpočet verejných financií a najlepšie verejné politiky sa nedajú robiť len z ministerstva financií. Čím hlbšie sme šli, napríklad v školstve, zdravotníctve alebo enviroanalýze, tým viac sme narážali na neznalosť špecifík daného sektora a nedostupnosť údajov.

Expanzia analytikov

Rozhodli sme sa expandovať na ostatné ministerstvá budovaním klonov IFP. Aby nám na to určené inštitúcie hľadali najlepšie riešenia. Dnes na každom ministerstve (vrátane úradu vlády a úradu podpredsedu vlády) s výnimkou zahraničných vecí existuje analytický útvar. Spolu vo vládnych službách pracuje takmer 170 analytikov a analytičiek. Ročne stoja verejný rozpočet päť miliónov eur. Pomohlo čiastočné financovanie z európskych peňazí.

Zdá sa vám to veľa? Ak na úrade prekladajú papiere, tak áno. Ak reálne posudzujú politiky, hľadajú najvyššiu hodnotu za peniaze a majú vplyv na prijímané opatrenia, tak ich je stále málo. Sme presvedčení, že investícia sa mnohonásobne vracia a má potenciál byť ešte omnoho rentabilnejšia.

Prvé výsledky

Úspechy práce analytikov vieme ukázať, výsledkom ich práce nie sú spisy do šuplíka. Napríklad takmer 60 miliónov eur ušetril zdravotníctvu Inštitút zdravotnej politiky porovnávaním cien zdravotníckej techniky, centralizovaným verejným obstarávaním, benchmarkovaním a porovnávaním cien liekov, zdravotníckeho materiálu a pomôcok. Ušetrené peniaze šli do vybavenia ambulancií a nemocníc.

Iným príkladom je Envirostratégia 2030, ktorá vznikla vďaka Inštitútu environmentálnej politiky. Navrhuje riešenia najväčších ekologických výziev Slovenska, akými sú kvalita ovzdušia, odpady a lesy.

Inštitút sociálnej politiky zase vytvoril systém, ktorý lepšie využíva údaje o zamestnávateľoch na plánovanie kontrol nelegálneho zamestnávania inšpektorátmi práce. Ich model umožnil odhaliť vyšší počet nelegálne zamestnávajúcich subjektov pri tretinovom počte kontrol.

Útvar hodnoty za peniaze od roku 2016 zverejnil analýzy desiatich sektorov. Opatrenia v oblastiach ako doprava, vzdelávanie, informatizácia či životné prostredie môžu dosiahnuť úspory vo výške 1,8 miliardy eur. Vláda sa už zaviazala k opatreniam za 880 miliónov eur (žiaľ, naplnilo sa len 120 miliónov eur v zdravotníctve). Nový svet máme dnes na Slovensku pri investíciách. Plnením pravidla štyroch očí vieme pohodlne znížiť náklady projektov o pätinu bez toho, aby utrpela ich kvalita.

Jasať by sme však nemali. Napriek týmto prvým lastovičkám robia úrady priveľa rozhodnutí bez poriadnej analýzy. Priestor na lepšie rozhodnutia je stále obrovský. A nemusíme pritom platiť drahý outsourcing. Štát si za ostatných päť rokov objednal analýzy a projektovú pomoc v priemere za 32 miliónov eur ročne. Štátni analytici môžu spraviť to isté lacnejšie. Navyše by si štát udržal know-how, ktoré môže využiť pri ďalších projektoch a lepšie postrážiť plnenie odporúčaní.

Ako zaistiť kvalitu

Pri zvyšujúcich sa počtoch vládnych analytikov sa však prirodzene núka otázka, ako udržať kvalitu. Aby všetky útvary plnili svoj účel, spoločne sme si nastavili minimálne štandardy.

  • Ľudia – dôsledný výberový proces je základ. Uchádzači musia prejsť prísnym výberovým procesom podobným konzultačným firmám. Zákon v skutočnosti ponúka pomerne široké možnosti, ako vyberať štátnych zamestnancov. Od formálnych skúšok až po prepracované, na mieru šité, písomné testy a rozhovory. Vyberáme si prirodzené tú „ťažšiu cestu“.
  • Výstupy – nie je analýza ako analýza. Výstupy musia prejsť formalizovaným recenzným procesom podobným akadémii. Ideálne by mali byť prediskutované na workshopoch, kde sa stretávajú štátni analytici aj externí odborníci. Zatiaľ sme takto zrecenzovali 34 výstupov – analýz, komentárov i manuálov, z ktorých veľká časť je aj verejne dostupná (systém funguje od začiatku roka 2019).
  • Transparentnosť – hráme s otvorenými kartami, výstupy zverejňujeme, komunikujeme na sociálnych sieťach, podporujeme verejnú diskusiu. To tiež vytvára tlak na našu kvalitu, ale aj na politikov, aby s odporúčaniami niečo robili.
  • Relevantnosť – hlas analytikov musí byť doma počuť. Úlohou analytickej jednotky je poskytovať kvalitný poradenský servis vedeniu inštitúcie. Za analytický útvar považujeme len jednotku postavenú vysoko v organizačnej štruktúre, čo je dobrý nepriamy ukazovateľ jej relevantnosti v procesoch rozhodovania rezortu.
  • Dohľad – nad všetkým dozerá riadiaci výbor zložený z vládnych analytikov aj odborníkov zvonku. Dávajú spätnú väzbu, ako zabezpečiť kvalitu a čo najväčšiu relevantnosť analýz pre rozhodovanie vo verejnej politike.

Máme plán

Viaceré analytické jednotky sa rozbehli veľmi dobre a majú za sebou sľubné výsledky. Nie všade je však situácia ružová. Nedostatky sa často opakujú. Niekde stačí dotiahnuť kvalitu výstupov, aby boli spokojní recenzenti. Inde sa boria s politickými vplyvmi, so slabým výtlakom v rámci rezortu alebo so zavalením úlohami, ktoré s analytickou prácou vôbec nesúvisia.

Častým problémom býva nedostatok kvalitných ľudí. Naozajstní experti s úspešnou kariérou vonku sa ťažko upíšu službám štátu na konci volebného obdobia. Po voľbách to je zvyčajne ináč. Ľudia by mali byť ochotnejší pracovať pre štát, ak politikom uveria, že to myslia vážne, a práca pre štát bude mať zmysel.

Nemá to byť len o pár analytikoch. Za zlými ekonomickými rozhodnutiami sa často hľadá zlý úmysel či nezáujem o dobré spravovanie krajiny. V skutočnosti však za nedôraznou implementáciou oveľa častejšie stojí slabá príprava, zle nastavené procesy alebo nedostatočné schopnosti.

Kvalitu potrebujeme dosiahnuť na každej úradníckej pozícii v štáte. Ľudské zdroje sú kostrou každej organizácie, to platí aj pre štát a jeho inštitúcie. Narastajúca komplexnosť potrebných reforiem si vyžaduje lepšie pripravený aparát, nielen pár pozitívnych ostrovčekov.

Hĺbkové zmeny dokážu zabezpečiť len kvalitné verejné inštitúcie a rozumné procesy pri budovaní a riadení ľudských zdrojov. Nová vláda má veľkú príležitosť posunúť spravovanie štátu na lepšiu úroveň. Nástroje na to máme, teraz potrebujeme dobré politické rozhodnutia.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Komentáre

Teraz najčítanejšie