Denník N

Čo teraz (ne)máme podľa psychológov robiť?

Ilustračné foto - TASR/AP
Ilustračné foto – TASR/AP

Autorka je doktorandka v oblasti sociálnej psychológie

V minulom článku som sa pokúsila vysvetliť, že masová panika neexistuje a to, že ste si kúpili potraviny navyše, je úplne normálna reakcia na súčasnú situáciu okolo šíriaceho sa koronavírusu. Preto je smutné, keď sa v médiách tak často používa slovo „panika“ alebo odporúčanie, že ľudia „nemajú panikáriť“. Ľudia nepanikária, oni konajú na základe odporúčaní a informácií. Keď šírime, že všetko je v obchodoch vypredané, tak, samozrejme, do toho obchodu bežia. Pozor teda na to, čo hovoríme a ako informácie šírime, a nie na masovú paniku.

Teraz, keď už toto vieme, môžeme si položiť otázku: ak teda ľudia v krízových situáciách nekonajú panicky a nerozširujú túto paniku ako „nákazu“ medzi sebou, čo teda v krízových situáciách vlastne robia?

Odpoveď na to nájdeme vo výskume sociálnych psychológov a je veľmi jednoduchá: ľudia sa dokážu výborne zorganizovať a navzájom si pomáhať, aj keď sa predtým dobre nepoznali, pretože zrazu majú všetci niečo spoločné – práve tú krízovú situáciu. Jednoduché, však?

Všetky zdroje a vedecké štúdie, ktoré som v tomto článku použila, nájdete v závere. Zároveň podotýkam, že tento výskum má veľkú tradíciu, štúdií je publikovaných veľké množstvo a veľa štátov a medzinárodných organizácií tento výskum aktívne využíva pri tvorení svojich stratégií a nariadení.

Ako to teda funguje?

Keď

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Koronavírus

    Komentáre

    Teraz najčítanejšie