Prestaňte zatvárať hranice a začnite spolupracovať

Autor je komentátor Bloomberg Opinion

Apokalyptické vízie narýchlo vystavaných bariér, ktoré obmedzujú obchod, dlhých radov nákladiakov tlačiacich sa pred hranicami a nedostatku základných dodávok strašia Európu, odkedy si Spojené kráľovstvo odhlasovalo odchod z Európskej únie. No ak sa realita priblíži takémuto scenáru, nebude mať veľa spoločného s brexitom, ale s koronavírusovou pandémiou.

Hraničné obmedzenia rôzneho stupňa zaviedli niektoré členské krajiny 27-členného bloku vrátane Španielska, Nemecka a Poľska v mene boja proti rozširovaniu COVID-19, no už dnes prinášajú aj negatíva. Poľsko uzavrelo svoje hranice pred občanmi iných krajín a obmedzilo cestovanie svojich občanov, no podľa Bloomerg News to spôsobilo až desaťkilometrové zápchy na poľsko-litovskej hranici. Takého úzke hrdlá sa vytvárajú aj na maďarských či švajčiarskych hraniciach. Hoci tovaru by sa tieto obmedzenia dotknúť nemali, tak či tak mešká práve pre tieto „šóry“. Napokon, Únia medzinárodnej cestnej dopravy už dnes hovorí, že európske hraničné priechody sa ocitli v chaose.

Čoraz väčšie riziko hrozí preprave potravín a liekov. Poradkyňa EÚ Maria Capobianchiová varovala, že vnútorné hranice sťažili vírusom postihnutému Taliansku možnosť získať medicínske vybavenie. Strach z nedostatku prinútil niektoré krajiny zakázať export, aby zaistili, že sa prioritne dostane ich občanom.

Cieľ, čo ospravedlňuje všetko

Nebezpečenstvo rozpadu základného tkaniva EÚ, kam patria sloboda pohybu, bezbariérový obchod, jednota a solidarita, sa ospravedlňuje v mene verejného zdravia. COVID-19 zasiahol prakticky celú Európu, ktorá sa dnes dokonca považuje za epicentrum šírenia nákazy. Počet všetkých prípadov v Taliansku, vo Francúzsku, v Nemecku, Španielsku, vo Švajčiarsku, v Spojenom kráľovstve a Holandsku už prekračuje viac ako 80-tisíc čínskych prípadov.

Spomaľovanie šírenia vírusu a znižovanie infekčnej krivky sa dnes stavia do popredia ako cieľ, ktorý ospravedlňuje aj prostriedky, ktoré zhoršia stav v susedných krajinách. Španielsko vyhlásilo núdzový stav, Francúzsko hovorí, že je vo vojnovom stave. Len málo lídrov Únie hovorí v súvislosti s krízou o Európe. Nálada je taká, že každá krajina myslí predovšetkým na seba.

Takéto nerozumné reakcie sú však dosť kontraproduktívne. Ak by šlo o skutočnú vojnu medzi štátmi alebo o nejaký typ nebezpečenstva, ktorý sa dotýka len jednej krajiny, mohlo by dávať zmysel vykašľať sa na solidaritu a spoluprácu. Lenže toto je vírus, ktorý nerešpektuje hranice ani národnosti. Každá krajina v kontinentálnej Európe má potvrdený aspoň jeden prípad COVID-19. Keď Rakúsko začiatkom tohto mesiaca zatvorilo svoje hranice ľuďom z Talianska bez lekárskeho potvrdenia, malo menej ako dvesto prípadov. Dnes má tých prípadov viac ako dvetisíc. Žiadny štát nie je imúnny.

Kolektívna akcia dáva v kríze, ako je táto, väčší zmysel ako národné obmedzenia. Keď príde na zdravotnú starostlivosť, ide aj o jej veľkosť – či už ide o možnosť financovania výskumu vakcín, alebo o dostupnosť zdravotníckeho vybavenia. Zdieľanie informácií by dovolilo dostatočne monitorovať a riešiť problémy súvisiace s nedostatočnými dodávkami rôznych tovarov. Európska komisia urobila pár krokov k lepšiemu manažmentu zdrojov. Vo štvrtok ohlásila investície do vybavenia vo výške 50 miliónov eur, ako sú pľúcne ventilátory a ochranné masky, ktoré by mali pomôcť krajinám čeliacim ich nedostatku. Ale treba toho urobiť oveľa viac a hlavne rýchlo. Zdravotná starostlivosť je v konečnom dôsledku ochranou jednotlivých členských krajín, nie Bruselu.

Definícia krátkozrakosti

Medzitým riziko obmedzenia pohybu základného medicínskeho vybavenia či už prostredníctvom zákazu vývozu, alebo prostredníctvom zdržania na hraničných priechodoch len rastie. Ide o definíciu krátkozrakosti. Je až trápne, keď má Nemecko voľné kapacity pre prístroje, ako sú ventilátory, v čase, keď na talianske volanie po núdzových dodávkach odpovedá skôr Čína ako európski partneri.

Argument za solidaritu nie je v takej úzko previazanej ekonomike len etického charakteru, povedal mi Joan Costa z London School of Economic: Ak budú opatrenia proti chorobe COVID-19 dočasné, je v záujme každej členskej krajiny EÚ, aby zabezpečila, nech majú jej susedia to, čo potrebujú na kontrolu epidémie, a nech ju nakoniec ukončia, aby sa tamojší občania mohli cítiť bezpečne, keď sa raz jedného dňa vráti voľný pohyb osôb a tovaru. Zdá sa, že aspoň Čína to nakoniec pochopila.

O spolupráci 27 krajín sa možno ľahšie hovorí, než sa realizuje. Ale v čase, keď sa ukazuje, aké ťažké je zastaviť pandémiu – Taliansko už prekonalo Čínu v počte obetí –, je v bohatom bloku krajín lepšie staviť na to, že viac prospechu prinesie vzájomná kooperácia ako zatváranie hraníc.

© Bloomberg