Denník N

Astronóm: Polárka nie je najjasnejšia, na pozorovanie oblohy stačia oči

RNDr. Juraj Tóth, PhD. (1975) pôsobí na Katedre astronómie, fyziky Zeme a meteorológie Fakulty matematiky, fyziky a informatiky UK v Bratislave. Venuje sa štúdiu dynamických a fyzikálnych aspektov malých telies Slnečnej sústavy, vývoju nových širokouhlých zobrazovacích astronomických systémov na pozorovanie meteorov a malých telies, charakteristike aktivity meteorických rojov a súvislosti s ich materskými telesami a vývoju asteroidov a komét do blízkozemskej oblasti a dynamických ciest prítoku meteoroidných telies na Zem. FOTO N - Vladimír Šimíček
RNDr. Juraj Tóth, PhD. (1975) pôsobí na Katedre astronómie, fyziky Zeme a meteorológie Fakulty matematiky, fyziky a informatiky UK v Bratislave. Venuje sa štúdiu dynamických a fyzikálnych aspektov malých telies Slnečnej sústavy, vývoju nových širokouhlých zobrazovacích astronomických systémov na pozorovanie meteorov a malých telies, charakteristike aktivity meteorických rojov a súvislosti s ich materskými telesami a vývoju asteroidov a komét do blízkozemskej oblasti a dynamických ciest prítoku meteoroidných telies na Zem. FOTO N – Vladimír Šimíček

Na pozorovanie oblohy je najjednoduchšie použiť naše oči – sú citlivé a obsiahnu veľké zorné pole. Už s menšími ďalekohľadmi sa dajú pozorovať niektoré hmloviny či guľové hviezdokopy, hovorí Juraj Tóth.

Rozmery vesmíru sú obrovské, vraví Juraj Tóth z Astronomického observatória Univerzity Komenského v Modre. „Ak by sme všetko zmenšili v rovnakom pomere, tak ak Slnko bude veľké ako lopta, potom najbližšia hviezda bude vzdialená 10-tisíc kilometrov, a medzitým prakticky prázdny priestor, sem-tam nejaké drobné teliesko, kométa a podobne,“ dodáva Tóth v rozhovore pre Denník N. 

Odkedy ľudia pozorujú oblohu a prečo?

Najstaršie doklady máme vďaka paleontologickému nálezu starej kosti, datujeme ju 28-tisíc rokov pred náš letopočet. Na kosti sú vyryté rekonštrukcie fáz Mesiaca.

Prvotná potreba pozorovať hviezdy vychádzala z nutnosti zorientovať sa v čase a priestore. Do určitej miery to bola nepraktická potreba – vychádzala z otázok typu: kto sme, kam ideme a odkiaľ pochádzame.

Neskôr sa na to nabalili aj mýtické predstavy, ktoré sú v ranných kultúrach často prítomné.

V starovekom Egypte mali pyramídy orientáciu určenú podľa hviezd. V tom čase nebola Polárka, ale iná hviezda zo súhvezdia Draka blízko severného pólu. Aj ona okolo neho opisovala malú kružnicu ako dnes Polárka. Určovaním priemetu tej hviezdy s kolmicou – dali si jednoduchú olovničku a cez priezor sledovali, kedy tá hviezda bude prechádzať, a v jednotlivých časových úsekoch, takzvaných desaťhviezdiach – vytyčovali smer pyramíd. Na vzdialenosti 230 metrov dokázali Egypťania dosiahnuť presnosť 15 cm od severojužného smeru. Je to úžasná presnosť.

V starovekých kultúrach panovala predstava, že to, čo sa deje na oblohe, súvisí s udalosťami na Zemi. Vidíme tu zárodky astrológie, ktorá má reálny základ – podľa toho, kde sa nebeské telesá, napríklad Slnko, nachádzajú, je na Zemi zima, jar, zbierame úrodu alebo pociťujeme nejaké klimatické javy. Potom sa to ďalej rozšírilo ad absurdum, že planéty riadia naše osudy. Ale základný vzťah medzi tým, čo sa dialo v prírode, a Slnkom, je reálne fyzikálny.

Predstavme si, že ma baví obloha, ale k dispozícii nemám také ďalekohľady ako vy. Ako môžem v takom prípade oblohu pozorovať?

Najjednoduchšou metódou je použiť detektor, ktorý je najdostupnejší, a to sú naše oči. Sú citlivé, a obsiahnu veľké zorné pole. Môžeme ich využiť obzvlášť pri sledovaní meteorov.

V rámci ľudových hvezdární existovali na Slovensku kedysi krúžky, kde sme sa takýmto pozorovaniam veľa venovali. Istým spôsobom sme boli veľmoc vo vizuálnom pozorovaní meteorov. Dnes to už ide troška do úzadia. Ale ešte stále sa kolegovia z hvezdární a planetárií VÚC obetavo venujú mladej generácii.

Očami sa pozorovali aj takzvané premenné hviezdy. Bez ďalekohľadu je to troška náročnejšie, len tie najjasnejšie, ktoré menia svoju jasnosť, sú vhodné na pozorovanie voľným okom. Niektoré premenné hviezdy menia fyzikálne svoj objem, a teda aj jasnosť. Z nich najznámejšou hviezdou tohto druhu je Mira (Ceti), ktorá bola objavená pred štyrmi storočiami.

Keď sa bavíme o ďalekohľadoch, tak aj s menšími z nich – či už ide o poľovnícky triéder, alebo malý astronomický ďalekohľad – sa dajú pozorovať hmloviny či guľové hviezdokopy – zhluky hviezd s počtom niekoľko stotisíc, ktoré vznikali pri vzniku našej galaxie, zhruba pred 10 miliardami rokov. Ide o pomerne nápadné objekty – napríklad v súhvezdí Herkulesa môžete aj s malými ďalekohľadmi vidieť malý hviezdny „obláčik“ alebo môžete  v súhvezdí Andromedy pozorovať galaxiu s označením M31 – ak panujú dobré podmienky a viete, kam sa oblohe na oblohe pozerať, uvidíte ju aj voľným okom. Pomôžu vám mapky alebo planetáriá v počítači, ktoré vás zorientujú. Detaily a štruktúry galaxie je vidieť až s väčšími prístrojmi.

I56A0287

Juraj Tóth ukazuje na dáta, ktoré v Astronomickom a geofyzikálnom observatóriu v Modre zbierajú. Foto N – Vladimír Šimíček

Súhvezdí rozlišujeme 88. Na ktoré by som mal ako začiatočník uprieť svoj zrak?

V zimnom období je najatraktívnejší asi Orion, ale teraz ho nie je vidieť, je na dennej oblohe. Momentálne je lepšie na pozorovanie súhvezdie Labuť, cez ktoré prechádza pás Mliečnej cesty. Zo súhvezdia Labute je v lete najvýraznejšou hviezdou Deneb. S ďalšou hviezdou Altair zo súhvezdia Orla a hviezdou Vega zo súhvezdia Lýra vytvára veľký nápadný trojuholník – aj cez tento objekt prechádza Mliečna cesta.

Dovolenkárom, ktorí by išli južnejšie k moru, by som odporučil pozorovať súhvezdie Strelec, kde sa nachádza stred našej galaxie. Je tam aj viacero jasných hviezd a hmlovín.

Existujú aplikácie, že ak namierite telefón na oblohu, dokážu vás zorientovať v súhvezdiach?

Áno, mobil, kde je gyroskop, vie, kam sa pozeráte. Je to úžasná pomôcka, lebo vďaka nej viete, či sa dívate na to alebo ono súhvezdie, alebo hmlovinku. Na zoznámenie sa s oblohou je to úžasné.

Koľko je hviezd a galaxií vo vesmíre?

V našej galaxii, čiže v rámci Mliečnej cesty je, odhadujeme, asi 200 miliárd hviezd. Myslíme si, že podobný je počet aj galaxií v pozorovateľnom vesmíre.

Je aj časť vesmíru, ktorú pozorovať nedokážeme, lebo svetlo nemalo čas k nám ešte doputovať.

Tie rozmery sú ohromné. Predstavte si ich napríklad takto – ak všetko zmenšíme v rovnakom pomere, tak ak Slnko bude veľké ako lopta, potom najbližšia hviezda bude vzdialená 10-tisíc kilometrov, a medzitým prakticky prázdny priestor, sem-tam nejaké drobné teliesko, kométa a podobne.

S naším ďalekohľadom vieme pozorovať veľmi vzdialené galaxie na úrovni niekoľkých miliárd svetelných rokov. Závisí od ich jasnosti, ďalekohľad má svoj limit. Na záberoch vidíme galaxie, ako vyzerali pred niekoľkými miliardami rokov – je to preto, lebo svetlo od nich k nám putuje dlho.

orion

Súhvezdie Orion. ZDROJ – Heavens-Above

Čo je to svetelný rok?

Je to dĺžková jednotka používana v astronómii. Vzdialenosť, ktorú prejde svetlo za rok. Je to okolo 9,5 bilióna kilometrov.

Musím pre svetelný smog opustiť mesto, ak chcem pozorovať oblohu?

Je vždy lepšie, ak je obloha tmavšia. Najideálnejšie podmienky na Slovensku máme na horách a vôbec najlepšie na východnom Slovensku, v Poloninách. Je tam vyhlásený takzvaný tmavý park nočnej oblohy, kde je málo rušivých vplyvov. Najnovší park tmavej oblohy vznikol nedávno vo Veľkej Fatre. Čo sa týka tmavosti oblohy, podmienky tam dosahujú porovnateľné hodnoty ako na špičkových observatóriách. Byť pod takouto tmavou oblohou s obrovským množstvom hviezd je neskutočný zážitok.

Astronómii sa však ľudia venujú aj v meste, hovoríme o takzvanej „urban astronomy“ (mestská astronómia).

Dá sa pozorovať aj kozmické smetie, čiže telesá vyrobené človekom, ktoré sa nachádzajú v blízkom okolí Zeme a neslúžia žiadnemu cieľu? 

V princípe áno, horšie je to už s identifikáciou. Človek môže niečo pozorovať, ale nemusí hneď vedieť, že ide o kozmické smetie.

Satelity sú väčšinou jasnejšie ako pohybujúce sa hviezdičky – to ľudia poznajú, satelitov je už dlhší čas dosť.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Rozhovory

Teraz najčítanejšie