Denník N

Ich hlavy vraj liečia HIV a krv mení počasie. Žirafy nedokážu súperiť s človekom a ticho vymierajú

Národný park Kruger v Juhoafrickej republike. Foto - TASR/AP
Národný park Kruger v Juhoafrickej republike. Foto – TASR/AP

Pred sto rokmi žilo vo voľnej prírode milión žiráf. V roku 1985 ich počet klesol na 160-tisíc a od roku 2015 už odborníci hovoria o menej ako stotisíc jedincoch. 

Žirafy obľubovali už starovekí Egypťania, ktorí im venovali vlastný hieroglyf. Prvá žirafa, ktorá sa dostala do Európy, patrila Gaiovi Iuliovi Caesarovi. Dostal ju do daru od Kleopatry.

Rimania ju volali ťavoleopard, pretože im výzorom pripomínala mix ťavy a leoparda. Vyslúžila si aj pomenovania ako divá ovca či indická krava.

Stredovekí Číňania považovali najvyššie žijúce zviera za mýtickú bytosť. Keď prijal francúzsky kráľ Karol X. v 19. storočí hostí z Egypta, darovali mu práve žirafu. Údajne si ju obľúbil natoľko, že sa ňou pýšil ďalšie dve desaťročia.

Tiché vymieranie

Žirafy majú miesto aj v súčasnej kultúre. Sú obľúbenými postavami rôznych komiksov či rozprávok.

Pred desiatimi rokmi vo Francúzsku predali vyše 800-tisíc hračiek žirafy Sophie. Predalo sa ich viac, ako sa v tom roku narodilo v krajine detí.

V roku 2016 sledovalo viac ako 10 miliónov Britov epizódu dokumentárneho seriálu Planet Earth II, ktorého vrcholnou scénou bol súboj žirafy s levom. Žirafa v ňom nedala svojmu protivníkovi žiadnu šancu.

Možno aj preto mnohí predpokladajú, že žirafy sú chránené a na svete ich je dostatok. Lenže v skutočnosti je toto tvrdenie mylné.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Príroda, Svet, Veda

Teraz najčítanejšie