Denník N

Kazda: Zálohovanie PET fliaš a plechoviek škodí životnému prostrediu, negatíva prevažujú

Radovan Kazda. Foto - archív R. K.
Radovan Kazda. Foto – archív R. K.

Odborník na odpady a nový poslanec OKS na kandidátke SaS Radovan Kazda verí, že zálohovanie sa odloží aspoň do roku 2027 a potom už aj tak nebude potrebné.

Budeme či nebudeme na Slovensku zálohovať plastové fľaše a plechovky?

Vzhľadom na to, že parlament o tom schválil zákon, je vysoký predpoklad, že v roku 2022 by to už malo naplno fungovať. Na začiatku spúšťania by mal štát vybrať správcu zálohového systému, ktorý vybuduje celý systém.

Pýtal som sa na to preto, že ste známy ako človek, ktorý tento krok výrazne spochybňuje. Zároveň ste členom OKS, ktorá prešla do parlamentu na kandidátke SaS. A tá je vo vláde.

Áno, SaS má v programe zálohovanie plastových fliaš a plechoviek odložiť. Dúfam, že sa to podarí.

Pozrel som si analýzu, ktorú pre ministerstvo životného prostredia v novembri 2018 urobil Inštitút environmentálnej politiky. A faktom je, že v prospech zálohovania to nevychádza až tak jasne. „Akademická literatúra porovnávajúca celkové náklady a benefity zálohovania je nejednoznačná a výsledky veľmi závisia od konkrétnych podmienok.“ V niektorých krajinách odborníci tvrdia, že celkové spoločenské prínosy niekoľkonásobne prevyšujú náklady, inde je to naopak. Ako je možné, že sa nezhodnú ani odborníci?

Je to možné preto, že každý započítava do spoločenských benefitov čosi iné, pričom im pripisuje rôznu hodnotu. Ide o ťažko uchopiteľné veci, ktoré sa náročne vyčísľujú, kvantifikujú. Príklad – na koľko eur by ste ohodnotili, že v nejakom konkrétnom lese počas prechádzky nenatrafíte na odhodenú plechovku či plastovú fľašu? Výsledky preto ani nemôžu byť iné, než kontroverzné.

Napriek nejednoznačnosti štúdií je systém zálohovania populárny vo viacerých krajinách. Ak to nie je ekonomicky jednoznačne výhodné, nejde primárne o fiktívne kupovanie si pocitu, že chránime prírodu?

Príťažlivosť zálohovania plastových fliaš a plechoviek spočíva v znižovaní takzvaného litteringu (odpadu, ktorý ľudia nevyhodia tam, kam patrí, ale na ulicu, popri cestách, v lese a podobne). Keď ľudia vidia v prírode pohodenú fľašu či plechovku, hnevá ich to.

Systému zálohovania treba uznať, že s vysokou pravdepodobnosťou littering v prírode zníži. Plechovky a plastové fľaše už nebude odhadzovať takmer nik, lebo bude vedieť, že za ne môže dostať peniaze. Čím vyššia záloha, tým vyššia motivácia ľudí nevyhadzovať plechovky ani fľaše. A práve predstava čistejších lesov, okolí jazier, potokov, ciest či ulíc je pre ľudí taká lákavá.

To sedí, citujem zo spomínanej analýzy: „Najväčšou výhodou povinného zálohovania nápojových obalov je jeho preukázateľná výkonnosť, keď miera návratnosti nezriedka dosahuje aj viac ako 90 percent, čomu sa nevyrovná žiadna iná schéma zberu odpadu. Menej odpadu z vybraných surovín končí na skládkach i voľne v prírode, keďže výška zálohy motivuje spotrebiteľa fľašu vrátiť.“

Nič to však nemení na fakte, že väčšina krajín naďalej funguje bez zálohovania plastových fliaš a plechoviek, pričom tieto komodity dlhodobo zbierajú tak,

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Rozhovory

Slovensko

Teraz najčítanejšie