Odborník na život mravcov: Vedia si kúriť, stavať diaľnice, nepoznajú spory, hoci nemajú vládcu
Docent ekológie a riaditeľ Centra pre otázky životného prostredia na Univerzite Karlovej v Prahe Jan Frouz opisuje, ako fungujú mravce a prečo je problém zbaviť sa známych mravcov faraónov.
Rozhovor v skrátenej podobe vyšiel v marcovom čísle pouličného časopisu Nota Bene.
Pre nás laikov sú mravce otravným hmyzom. Keď sa objavia doma či na dvore, máme problém, a nielen preto, že sa ich vždy objaví veľa. Čím sú mrave pre vás?
Zaoberám sa nimi od detstva, asi od dvanástich rokov. Beriem ich ako svoje hobby, hoci o mravcoch so svojím tímom robím aj rôzne výskumy. Ako prvé podotknem, že mravce sú obdivuhodné tvory, doslova hračka prírody. Pôsobia totiž dokonale.
V čom?
V schopnosti vytvárať hierarchizované a dokonalé spoločenstvá bez akéhokoľvek náznaku administratívy a byrokracie. Všimnite si, že mravce žijú v relatívne veľkých spoločenstvách, môže ísť až o stovky tisícov jedincov v jedinom mravenisku, a napriek tomu fungujú bez vnútorných sporov. Každý jednotlivec tam, síce s určitou pravdepodobnosťou, ale predsa len vie, čo má robiť.
Smerujete k tomu, že v mravenisku nik nevelí, nerozkazuje, nik ho neriadi?
Presne tak. A to je fantastické. Ide o veľké spoločenstvo, ktoré funguje ako celok, hoci nemá žiadneho veliteľa či vládcu. Aj preto sú mravce predmetom takého intenzívneho skúmania. Predstavte si, že raz budeme chcieť na asteroidoch, Mesiaci či Marse ťažiť nejaké nerasty.
Vykonávať to budú roboty. Tie však môžu mať len veľmi obmedzené algoritmy, lebo ich počítače nebudú môcť byť priveľmi výkonné. Nedajú sa totiž miniaturizovať. Keby sme to urobili, kozmické žiarenie ich rozbije.
Vyriešime to tým, čo odpozorujeme od mravcov?
Vedci v to veria. Mravce totiž na základe veľmi jednoduchých pravidiel dokážu garantovať fungovanie veľmi sofistikovaného spoločenstva. Preniesť tento princíp do technológií je výzva. Ak by sa to podarilo, výrazne by to pomohlo robotizácii.
Každý mravec v sebe totiž nesie súbor relatívne jednoduchých inštrukcií, vďaka ktorým má tendenciu vykonávať isté činnosti. To stačí na to, aby dokázalo spoľahlivo fungovať aj obrovské mravenisko.
Ľudia sú takto schopní fungovať len v maličkých skupinkách po štyroch až šiestich jednotlivcoch, a aj tie sa dokážu rozhádať. Fungovať spoločne v státisícoch ako mravce? To človek nedokáže vôbec. Je to priam fascinujúce.
Doteraz som si myslel, že mraveniská fungujú ako monarchie, teda že v nich vládnu kráľovné.
Kráľovná
