Dekameron 2020: Pondelok 04

Dekameron 2020: Sedem spisovateľov píše na pokračovanie príbeh o ôsmich cudzích ľuďoch v spoločnej karanténe počas koronavírusovej epidémie

Suterén nákupného centra na periférii metropoly, v predajni potravín ostalo uväznených osem ľudí. Situáciu komplikuje okolnosť, že najmenej jedna z prítomných postáv je vysoko riziková.. Ako sa zachovajú? Uprednostnia civilizované alebo dajú prednosť živelnému konaniu? Každý z nich má svoje dôvody ostať, ale aj odísť. Dnes píše Verona Šikulová.

Dva balíčky krasulky, tie dám tento rok všade, kde nebudú ruže, cínie, mám, papuľky, mám, kuracince, nadrapuje ma, už keď to čítam, minulý rok ich pes žral ako granuly, ach, trávové semeno, odporné lysiny a najnovšie aj mach, ten je aspoň zelený, mrkva, nesadím, čo také pižlince, petržlen, pičifúzy, tento rok iba na vňaťku, a šak ani paradajky nebudem tento rok sadiť, a ani kaleráb, prídu slimáky a bude po všetkom. Lejem vodu, mrdám sa s deravou hadicou hore-dolu a prd z toho. Máme najmenšie rajčiny v Modre, ako egreše, a egreše majú každý rok múčnatku, ríbezlé oberá Dunčo a muž sa špacíruje s pohárikom, že máš to tu pekné… Tudlajz! Aj ruže, rozkvitnú, potom sa do nich nasťahujú zlatone, dostanú čiernu škvrnitosť alebo múčnatku, všetko bude schnúť a ja aby som behala ako potkan z jedného konca záhrady na druhý, ťahala hadicu a prilepovala sa! Všade robota. Vysadím teraz iba kvety, kde v mrni sú tie krasuľky, niekto to celé rozmrvil, kurnik, arvačky už majú kvitnúť, mama že prines mi na hrob jednu snežienočku, ani tú som tam tento rok nedala, vezmem kakariče, v záhrade je teraz pekne, ľudia si nakupujú múku, hajzľový papier a dezinfekciu, nevedia, že by si mali nakúpiť humus a kvety, a urobiť si záhradky aspoň na oknách, nakúpiť kvety a semienka, hneď ako mi riaditeľka povedala, že môžem robiť z domu, vedela som… dopoludnia porobím a potom – šup ho do záhrady! Muž nejako osprostieva, ach…

Rrrrach!

– Počkajtééééééééé, – kurva, vždy, aj doma si naseriem hrable pod nohy. Šťastie, že som necapla do toho regálu. Celkom som osprostená, asi preto som hlasovala za to, aby sme tu ostali a nikoho nevolali. Veď ja potrebujem ísť sadiť, nie sa tu zasierať s touto čvargou!

– Tuším ste dostali hrabľami po čele! – smeje sa ten s hruškovicou v ruke.

– Že sa vám chce v tejto chvíli nadájať tým patokom, čudujem sa vám! Idem zavolať mužovi, ten zavolá na políciu a niekoho sem pošlú! Alebo zavolajme sanitku!

– Vyserú sa na nás všetci, ľudia kapú v nemocniciach, prečo by sa niekto o nás staral! Glgni si aj ty, – podáva mi fľašku tento poloožran… Večer bude naša Katka čítať Mortinu, musím ju zavesiť na fejsbúk, práca z domu, keď nie sme v knižnici, ani popoludňajší text nešiel, do piče!

– Ja mám robotu, musím odtiaľto odísť, nemôžem tu zostať, mám doma deti.

Uhla by som si z tej hrušky, ale potom budem mať chuť aj na cigaretu… Kurva, s takýmito cicinbrusmi zostať zavretá už hodinu je veľa.

– Pany, nasadzte si tú rúšku, lebo zavolám stopadesátku!

– Choďte do riti, pomóoooc!

– Slečna, vy sa čo smejete? Preskočilo vám? Zavreli všetky obchody, ľudia kapú ako muchy, mestá sú prázdne, v benátskych kanáloch plávajú delfíny, vo fontánach sa kúpu kačeny a labute, Rusi behajú v noci s bohorodičkou po uliciach, naši kňazi s práškovacími lietadlami križujú krajinu a požehnávajú ju a niekde na obzore sa zjavil Kristus, je koniec sveta a vy sa tu prechádzate jak kurva po Pešti a smejete sa? Ako sa zajtra umyjete? A kde? A vy, netvárte sa ako Zoro a dajte si z očí dolu tú škrabošku, vyzeráte, ako keby vám preskakovalo. Ak sme tu spolu zatvorení, spolu dostaneme koronu, a keď otvoria, nás tu nájdu podľa smradu! S tou rúškou si môžete vytrieť riť! No, ale tieto sadeničky treba poliať! Možno ešte zajtra otvoria a ja si ich vezmem. Vie niekto, kde je tu vecko?

Do mindže, prečo mi nikdy nikto ten mobil nezodvihne! Ani syn, ani muž, ani dcéra. No, šak oni sa zbadajú, keď večer nebudem doma.

Henten holofojtoš, čo sa to tu snaží organizovať, prihoretá chudera, mužatka s tovarom, dôchodca, čo sa asi drbol o mrežu, jak sa sem na poslednú chvíľu vgúľal, s brontovým ksichtom a vysmiaty, ožralec… Jéžiškudobrotivýtymavidíš, opatruj ma aby som tu s nimi nemusela zostať.

– Máte niekto nabíjačku?… Nemáte? No tak sme viete kde…

– Nejakú si určite nájdete, teraz je to tu všetko naše! Zemský ráj to napohled!

– Že by som si našla aj nejaký dobrý krémik? – smeje sa chudera bloncka, tej evidentne nedošlo, v akej prdeli sme.

– Chuderka!

Počúvajte, mali by sme sa zorganizovať! Lietajú tu mušky, je jar, aspoň sa nebudem dusiť! Idem nájsť koložvársku kapustu a najeme sa.

Manželík si možno aj vydýchne. V poslednom čase sa so mnou nerozpráva. Musela by som zjaviť na obrazovke v laptope, aby si ma všimol…

– Mám takmer vybitý mobil! Nemôžete mi niekto požičať na chvíľku mobil?

– Kúp si nový.

– … ale pokladňa je už zablokovaná.

Kurátko má recht. Zelená kontrolka zhasla. Všetky kontrolky zhasli.

– Počuj, neplač, ty si ešte mladá, nezomrieš. To nám hrozí smrť. Zatvorili nás tu, sme starí aj škaredí a ja mám doma rozkopanú záhradu, hrable mi dali po čele, mám robotu v počítači aj decká a muža. A niekto sa z dovolenky musí vrátiť a prepadnú mu prachy, no my ako keby sme na nej boli.

– Práve na ňu cestujeme!

– Vy, čo sa tvárite ako Chuck Norris, aj vy tu budete s nami musieť zostať!

– Fixnomolátnekyd, toto je skvádra!!!

– Priatelia, upokojte sa, prosím. Niečo sme si odhlasovali, tak sa podľa toho správajme, dobre?

Kristušát, henten hygienický nás tu teraz bude komandovať.

– Nič sme si neodhlasovali! Hlasovanie dopadlo 4 : 4. Štyria chcú odísť, štyria ostať. Dvíhame mrežu a odteraz každý za seba.

– … sa tak nenáhlite. Kuknite sa okolo seba.

– Však ste chceli iba cigarety…

– To moja portmonka, ona vraví, že už máme iba na cigaretle.

Že portmonka! To, čo vytiahol z kešene, bol starý hnusný pudilár, celkom mu šiel k pleti.

– Nooo, pán má pravdu. Nastali nové okolnosti, tak prečo by sme ich nevyužili? Ja som si tiež prišla len po bagetu, ale keď sa to tak vezme, nezdá sa vám, že celá táto situácia je chrumkavá?

Ma poser! Tá bloncka sa fakt vie obracať! Som zvedavá, koľko jej potrvá, kým si na tom pampúšikovi s odznakom za regálom so žrádlom pre psy zarajtuje!