Denník N

Som po transplantácii a užívam lieky na zníženie imunity. Pre koronavírus som ľahký terč

Mikuláš malej Viktórii vysvetľuje, že ľudia na tú chorobu môžu zomrieť a mama tiež, pretože „veď mala predsa tú transplantáciu“. Foto – Deník N/Renata Kalenská
Mikuláš malej Viktórii vysvetľuje, že ľudia na tú chorobu môžu zomrieť a mama tiež, pretože „veď mala predsa tú transplantáciu“. Foto – Deník N/Renata Kalenská

Redaktorka českého Deníka N opisuje, ako vyzerá jej život v prísnej karanténe. Pre imunosupresívnu liečbu patrí k najohrozenejším adeptom na ochorenie COVID-19.

Je sedem ráno, stojím nad detskými posteľami a v duchu prosím, nech sa tieto dve perpetuum mobile ešte nezapínajú. Naťahujem si doma vyrobené rúško, ktoré ma síce nezachráni, ale aspoň ja nezabijem nikoho iného, ​​a utekám von so psom.

Vonku je nádherne a ja si uvedomujem svoj odsudzujúci pohľad na muža, ktorý mlčky prechádza popri mne. Je bez rúška.

Ešte pred pár dňami si človek s rúškom pripadal ako ufón, teraz sú ufóni tí druhí. A je ich čoraz menej.

Cestou späť míňame poštové schránky, v ktorých nie je strčený jediný leták. Ignorujem výťah, pretože tam očakávam koronavírus lezúci po stenách. Potichu odomykám. Počujem prevaľovanie. Staršie perpetuum mobile mi beží naproti. Začína sa deň. Teraz mi budú skákať po hlavách a ja sa pokúsim pracovať.

Ešte predtým si zájdem po respirátory. Otec mi ich zohnal. Bez nich by som nemusela prežiť ani pľuvanec do tváre. Patrím do najrizikovejšej skupiny ľudí – po transplantácii užívam imunosupresíva, takže mám riadne zníženú imunitu.

V noci som odoslala rozhovor s imunológom. Akési imunitné desatoro. Ten text je mi nanič, imunitu si zvýšiť nesmiem, prišla by som o obličku a pankreas. Ale azda aspoň

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Koronavírus

Vzťahy

Rodina a vzťahy, Zdravie

Teraz najčítanejšie