Minister vnútra Mikulec: Boj s mafiou nepočká, budeme ho riešiť naraz s koronavírusom

Roman Mikulec (47). Pracoval ako letec v pozícii stíhacieho pilota. Potom prešiel do Vojenského spravodajstva, kde sa stal počas vlády Ivety Radičovej riaditeľom. Spolu so svojím zástupcom Vladimírom Suchodolinským spísali správu o vážnych podozreniach z tunelovania vojenského spravodajstva.

Po tom, ako po páde vlády nastúpil k moci Robert Fico, mu do auta podstrčili pamäťovú kartu s utajovanými skutočnosťami a zatkli ho pre sabotáž. Po jednom dni ho prepustili, sedem rokov ho však súdili, až ho v roku 2019 všetky súdy definitívne oslobodili.

Suchodolinský v roku 2015 zomrel na vzácnu chorobu. Mikulec pracoval sedem rokov v Slovnafte pod Jaroslavom Spišiakom, ktorý tam robí šéfa bezpečnosti.

Keď vás na jeseň minulého roku definitívne oslobodili spod obžaloby, že ohrozujete utajované skutočnosti, kolegovi Mirovi Kernovi ste v rozhovore povedali, že to nechcete nechať len tak. Že niekto by za to mal byť zodpovedný, že zvažujete aj samostatnú žalobu o náhradu škody. To ste asi ani len netušili, že raz môžete byť ministrom vnútra.

No to nie.

Lenže ak sa sústredíte na svoju kauzu z pozície moci, ktorú teraz máte, to asi tiež nebude dobré, že?

No to asi nie, ale stále platí, že keď sa s tým bude dať niečo urobiť, tak by sa malo. Systémovo však, nie preto, že som minister vnútra.

Dokážete na to pri výkone svojej funkcie zabudnúť?

Vidíte, za tieto prvé dni som na to zabudol. Práve preto, že sú úplne iné veci, ktoré treba riešiť.

O policajtovi Holócim, ktorý vám robil prehliadku auta a nechal odtlačky na podstrčenej karte, ste vlani v tom rozhovore povedali: „Takže, vážení občania, traste sa pred takýmto policajtom, ktorý pred súdom prizná, že urobil takúto chybu, a vám zničí život. Mimochodom, v službe je doteraz.“ Čo by ste s ním ako minister najradšej spravili?

Myslím, že už nie je policajtom a odišiel do civilu, a teraz ho už môžem len srdečne pozdravovať.

Holóci sa vraj obhajoval tak, že ho na obhliadku auta poslal Róbert Krajmer a keď na prvýkrát nenašiel tú kartu, tak mu vyšetrovateľ Laho, ktorý tam bol tiež, povedal, nech sa pozrie lepšie ešte raz. Veríte Holócimu, že bol len zneužitý?

Celkom tomu neverím. Bol som pri tom a veľmi dobre si to pamätám. On sa s Lahom medzitým, ako to nenašiel prvýkrát a začal hľadať znovu, nerozprával. Ťažko mu mohol povedať, že choď a pozri sa ešte raz. Je to však už dosť rokov, možno mi nejaký detail ušiel.

Povedali ste, že vyšetrovanie tunelovania VSS by sa malo dať obnoviť, že sa dá rekonštruovať účtovníctvo firiem, nehnuteľností, ktoré sa dostali zo služby. Pokúsite sa o to?

Ak sa niečo takéto udialo a niekto to neprešetril tak, aby sa mohlo povedať, že k ničomu nedošlo a všetko je v poriadku, a dá sa to ešte vyšetriť, tak by sa to malo.

Viete, že sa to nevyšetrilo poriadne?

Viem, preto z toho vychádzam. Myslím si, že výsledok nie je uspokojivý a bolo to celé inak. Neviem, či ako minister môžem pre to niečo urobiť, ale budem sa pýtať odborníkov, čo treba spraviť na to, aby sa zistilo, že výsledok vyšetrovania je spravodlivý.

Keď Kaliňák odchádzal z funkcie ministra, tak mi tu v tejto kancelárii, tam, kde teraz sedíte, emotívne vysvetľoval, že tunelovanie Vojenského spravodajstva bola jedna veľká hlúposť, že to boli všetko krycie operácie, za ktoré dostal aj ocenenie v Spojených štátoch, a že keď sú nejaké veci použité v tajnej operácii, tak sa logicky nemôžu vrátiť službe, ale musí to vyzerať, že ich vlastnia fyzické osoby. Vtedy by som neverila, že raz budem sedieť v tejto kancelárii práve s vami.

Pán Kaliňák by sa mal vyjadrovať k veciam, ktorým rozumie, a keď nerozumie spravodajským operáciám, tak by sa k nim nemal vyjadrovať. Ja viem veľmi dobre, čo je spravodajská operácia a ako má byť na ňu niečo použité. Ak si niekto nechá postaviť dom za štátne peniaze a v živote žiadna iná osoba v tom dome nie je, žiadna operácia v ňom nemohla prebehnúť, lebo nebol ani poriadne skolaudovaný, ani uvedený do užívania. A potom na základe nejakej jednovetnej informácie povie, že v blízkosti toho domu sa nachádza obydlie závadovej osoby, a preto ten objekt nie je možné použiť na pôvodný účel, a to je dôvod, že si to ten dotyčný odkúpi za tretinovú cenu, tak nech sa Kaliňák nehnevá, ale toto nie je spravodajská operácia.

Mysleli ste pri svojom vymenovaní za ministra aj na Vladimíra Suchodolinského, s ktorým ste na tunelovanie spolu upozornili?

Myslel. Myslím naňho často, boli sme veľmi dobrí priatelia. Myslel som naňho už pri súhlase s kandidatúrou do parlamentu, pri vyhlásení rozsudku.

Čo by on povedal na to, že ste sa stali ministrom vnútra?

Asi by ho to potešilo. Predstavil som si ho s preňho typickým úsmevom a určite by som s ním rátal aj do nejakej funkcie.

Nečakali ste po voľbách skôr, že sa vrátite na Vojenské spravodajstvo?

Bola to jedna z možných rozpracovaných hypotéz, ale v konečnom dôsledku nie, nepočítal. Počítal som s tým, že ak budem zvolený za poslanca, tak budem v parlamente. Bol som s tým stotožnený.

Keď Gábor Grendel odmietol funkciu, zrazu sa stal z vás kandidát číslo jeden. Nezľakli ste sa toho?

Tak samozrejme, že to bolo pre mňa prekvapenie. Nie také, že by som to nikdy predtým nepočul, ale je to niečo, čomu som sa primárne nevenoval, venoval som sa inej oblasti. Mám samozrejme rešpekt a prijal som to s veľkou pokorou a zodpovednosťou. Riadiť Vojenské spravodajstvo tiež nebolo jednoduché, ale určite to nebolo také veľké ako ministerstvo vnútra. Malo to zase iné špecifiká. Nezľakol som sa však toho, že by som sa s tým nedokázal vysporiadať.

Je to ťažký rezort aj na mediálnu pozornosť a je tu koronavírus. 

Áno, bolo tam viac negatívneho práve pre súčasnú dobu. Práve preto sú to výzvy, ktoré treba prijať a povedať, že to spoločne zvládneme. Od prvého momentu som vedel, že nejdem do toho sám. Nie som tu teraz dôležitý ja ako minister vnútra, ale dôležití sú ľudia, s ktorými to budem vedieť robiť.

Viete už povedať svojich najbližších ľudí?

Vláda vymenovala štátneho tajomníka Lukáša Kyselicu, s ktorým budeme tvoriť tím. Je to odborník a robí sa mi s ním veľmi dobre. Mám aj ďalšie predstavy, koho by som chcel v rámci tímu. Nejaké rozhovory už prebehli, ale kým sa tí ľudia sami nerozhodnú, nechcel by som ich menovať.

Príde na vnútro Marcel Klimek?

Netuším. Je to jeden z tých, s ktorými som sa rozprával, otázka je, ako sa rozhodne.

Rozmýšľate nad tým, že by na Slovensku pre koronavírus prišlo až k zákazu vychádzania a že by to policajti aj kontrolovali?

Zajtra (v pondelok) bude zasadať Ústredný krízový štáb, aj všetky rezortné krízové štáby, bude aj rokovanie vlády a uvidíme, na čom sa dohodneme.

Svoju kandidatúru do parlamentu za OĽaNO ste ohlásili aj s Kyselicom dosť neskoro, až v decembri. Prečo ste sa tak dlho rozhodovali?

Bol to u mňa proces a zo začiatku som sa prikláňal k tomu, že nejdem. Potom, ako postupne vyplávali všetky kauzy, som menil názor. Veľkým spúšťačom bola aj kauza Jara Naďa, ktorú naňho spravili a ktorá sa veľmi podobala na to, čo som zažil ja. Vtedy som si povedal, že ak mám tú príležitosť, bol som oslovený a môžem niečo spraviť, tak idem.

Predtým ste spolupracovali so SaS?

Nie, ani som nebol nikdy ich nominantom, aj keď sa to tak ľúbivo hovorilo – že som nominantom Galka ako ministra. Bol som profesionál, a keď som bol menovaný za riaditeľa, tak som prišiel priamo do funkcie z Kosova, z výkonu. Nikdy som nebol politicky aktívny, ani som nespolupracoval s politickou stranou.

Ako ste vnímali kauzu odpočúvania vojenským spravodajstvom, za ktorú bol Galko zodpovedný?

Úprimne, nevnímal som ju ako kauzu. Odpočúvanie je legitímny prostriedok, ktorý využíva každá tajná služba. Samozrejme, že musí byť použitý za splnenia určitých podmienok. Ak neboli dodržané, tak súdy majú rozhodnúť o tom, či niekto zlyhal. Pozerám sa na to inak, pretože som robil v spravodajskej službe. Nebolo to pre mňa niečo nové.

Dôvody na odpočúvanie boli predsa vymyslené. Celé to malo slúžiť na zistenie toho, kto vynáša novinárom informácie. Odpočúvali Erika Tomáša, alebo na základe paranoje pána Galka aj vodiča kamióna, ktorý išiel chvíľu za ním na diaľnici. Odpočuli rozhovor Kaliňáka s redaktorkou Pravdy. To predsa nie je v poriadku, alebo chcete povedať, že nás bežne odpočúvate a zisťujete naše zdroje?

Nie, nie. Je bežné nasadzovať informačno-technické prostriedky. Ak nie sú nasadené v súlade so zákonom, tak je to zle. Len si nenahovárajme, že toto bolo prvýkrát. Tie dôvody na odpočúvanie som nevidel a nechcem sa vyjadrovať k tomu, či to bolo alebo nebolo v poriadku. Ak súd povie, že neboli dodržané zákonné podmienky alebo že sudcovia podpisovali vymyslené podmienky na odpočúvanie, tak to v poriadku nebolo.

Ste konzervatívny alebo liberál?

Záleží v čom.

Napríklad v otázke interrupcií alebo registrovaného partnerstva.

Som vcelku skôr konzervatívny.

Príkaz na prehliadku vášho auta podpisoval špeciálny prokurátor Dušan Kováčik. Občas sa stane, že minister vnútra o nejakej veľkej akcii môže rokovať aj so špeciálnym prokurátorom. Viete si predstaviť, že mu podáte ruku?

Bude to bizarné. Viem si to predstaviť, ale poviem to inak. Nemusím mať osobne problém pozrieť sa pánovi Kováčikovi do očí. Otázka je, či on nebude mať ten problém so mnou a či sa on mne dokáže pozrieť do očí.

Viete si predstaviť, že idete robiť akciu a rokujete s človekom, ktorý je podozrivý z toho, ako donášal Bödörovi?

Bizarná predstava, ale pokiaľ je pán Kováčik na mieste špeciálneho prokurátora, tak s ňou musíme nejako narábať.

Asi by bolo lepšie sa mu vyhnúť a rokovať s nejakým iným prokurátorom, nie?

Pokiaľ to bude možné, tak by to asi bolo lepšie.

Nemal by Kováčik z funkcie okamžite odstúpiť?

Vrátim sa k tomu, čo som hovoril o jeho svedomí. Ľudia, ktorí ho majú, tak v určitých situáciách zvážia a odídu. Z môjho pohľadu mal byť už dávno preč.

Ako je vôbec možné, že niekto v takej pozícii ako Kováčik príde do banky a vloží tam 200-tisíc v hotovosti len tak? Veď mu muselo byť jasné, že sa to ohlási ako neobvyklá banková operácia na finančné spravodajstvo. Neurobil to preto, lebo mu bolo zrejmé, že sa tým v polícii nikto nebude zaoberať? A ani by sa nezaoberal, keby nedošlo k vražde.

Nepríde mi logické nič iné ako to, že si bol istý, že to prejde. Ešte by mohla existovať aj možnosť, že pán Kováčik nevedel, že pôjde také hlásenie z banky. Potom by som sa pýtal, prečo je na pozícii špeciálneho prokurátora.

To nie je veľmi pravdepodobné, to vie aj ten najnižšie postavený policajt.

Tak nejak.

Ak v prípade Kováčika prišlo hlásenie a nikto sa ním nezaoberal, tak je dosť pravdepodobné, že sa to mohlo diať aj v prípade iných verejných činiteľov. Chodili do bánk a legalizovali podozrivý keš. Nemali by ste ako minister vydať pokyn, aby sa preverili roky dozadu hlásenia z bánk a to, čo s nimi finančné spravodajstvo urobilo?

Určite to zistím a budem sa na to pýtať.

Podobne citlivý je aj Útvar zvláštnych policajných činností. Ten je tiež vraj plný ľudí od Výboha alebo Bödöra. A nielen pokiaľ ide o vedúce pozície, ale až po zapisovateľky online odpočúvania. Ako to budete riešiť?

Samozrejme, že v krátkom čase budeme musieť vykonať čo najširší a najdetailnejší personálny aj finančný audit. Na základe toho potom prijmeme nejaké opatrenia a kroky. Určite sa nedá vymeniť všetkých, o ktorých by sme mohli predpokladať, že sú nejako zainteresovaní v týchto veciach. Chcem, aby sme zistili, v akom stave to je, a ak sa nám potvrdí, že ide o podozrivé kontakty, budeme vyvodzovať konzekvencie. Teraz tu však máme koronavírus a chcel by som vydať signál všetkým slušným policajtom, hasičom, záchranárom, aby nemali obavy, že teraz príde plošné čistenie a všetci budú ohrození. Tí, ktorí si robia robotu dobre, tí určite zostanú a zaslúžia si našu úctu.

Boj s mafiou sa odkladá kvôli koronavírusu?

To netvrdím. Ani to celkom nejde, že by sa jedno odložilo. Musí to ísť jedno s druhým. Teraz je však naozaj dôležité, aby sme všetci spolu robili na tých opatreniach a dokázali koronavírus zvládnuť.

Bödör a spol. si dosadzovali svojich ľudí do polície systematicky desať rokov. Ako sa to dá vôbec vyčistiť? To môže byť veľké množstvo ľudí.

Môže. Keď to bude veľké množstvo, budeme potrebovať veľké množstvo čistiacich prostriedkov.

Na druhej strane, môže sa stať aj to, že policajti začnú navzájom voči sebe intrigovať – a v tomto sú majstri –, a začnú jeden na druhého hovoriť, kto je bödörovec, hoci ním vôbec nemusí byť. Ako budete rozlišovať?

Máme svoje informácie z polície aj z iných zložiek, vieme aj to, ktorí sú čestní, poctiví. Urobíme, čo budeme vedieť.

Bude štátny tajomník Lukáš Kyselica ten, kto bude mať v tomto podstatné slovo?

Určite áno. S Lukášom budeme veľmi úzko spolupracovať. Bude mať svoje kompetencie, svoje zameranie. Od začiatku deklarujeme, že ideme do toho ako tím. Aj s ostatnými ľuďmi.

Vládla v tomto štáte mafia?

Keď nazveme mafiou to, že títo ľudia ovplyvňovali úradníkov, politikov, predstaviteľov štátnej moci, kde by mali platiť určité zásady morálky a profesionality, tak potom áno.

Prečo podľa vás Kočner dokázal tak dlho existovať beztrestne?

Práve preto, že bol v spojení s ľuďmi, ktorí mu to umožnili, pre ktorých bol priateľom. Vedel im vybaviť, zabezpečiť a sprostredkovať, čo potrebovali. Mnohí vedeli o jeho aktivitách, vedeli, že to nebolo celkom kóšer, a mali možnosť s tým niečo urobiť, ale neurobili to.

Ako ste vnímali vraždu Jána Kuciaka?

Veľmi emotívne. Práve preto, že som sám zažil na vlastnej koži to, čo som zažil. Zistenie, kam sme sa dostali po takmer 30 rokoch od revolúcie, bolo hrozné.

Nám novinárom nikdy predtým nenapadlo, že by nám mohlo ísť o život. Vám to pri vašej kauze napadlo?

Keď sa to celé dialo, tak mi napadlo všeličo, kam až to môže zájsť a čo ešte sa stane. Čiže áno, napadlo mi to. Pamätám si na jeden rozhovor s Vladom Suchodolinským, keď bol ešte chorý. Marek Vagovič sa ho pýtal, či by mu mohlo ísť o život, a Vlado odpovedal, že strach nikdy nemal. Keď je už človek v tej situácii, tak si povie, že musí ísť ďalej.

O smrti Vlada Suchodolinského sa dosť špekulovalo. Dostal vzácnu chorobu. Myslíte si, že to bola náhoda, alebo máte stále pochybnosti, či to niekto nezariadil?

Stále sú to len hypotézy a nepotvrdené veci, ale áno, mám pochybnosť. Mám ju od začiatku. Pamätám si to ako dnes, keď to zistil. Komunikoval som s lekármi a mnohými ľuďmi, ktorí nám chceli pomôcť a rozumeli tomu.

Pokúšali ste sa to vyšetrovať?

Vtedy sme sa snažili zistiť, či tam nebolo nejaké žiarenie alebo niečo podobné, ale to sa nám nepodarilo. Mali sme veľmi obmedzené možnosti. Dnes sa to už asi ťažko bude dať spätne preveriť.

Veľa ľudí používa pri Kočnerovi výraz, že ho obetovali, aby systém mohol fungovať ďalej. Hovoria tým vlastne, že ho zavreli jeho vlastní ľudia, aby tí vyššie postavení nad ním mohli ďalej existovať a ovládať krajinu. Čo si o tom myslíte?

Áno, počul som to a je to jedna z hypotéz. V realite to takto funguje, nebolo by to prvý ani poslednýkrát, keď by sa niečo také udialo. Bude výzva, aby sa také veci diali čo najmenej. Alebo aby to prostredie, v ktorom sa to deje, sa obávalo – že obetujú niekoho, s kým x rokov fungujú, a potom ho hodia cez plot, aby sa zachránili. Systém musí byť nastavený tak, aby títo ľudia nemohli fungovať ďalej.

Dá sa to? Oni sú veľmi mocní, bohatí a vplyvní.

Sú. Bohatí, vplyvní, mocní, ale musí sa to dať. Sú to v prenesenom význame jedinci. Možno skupina ľudí. Netvrdím, že nemajú moc, že nie sú silní, ale tých normálnych bežných ľudí je stále oveľa viac. A keď ľudia budú chcieť zmenu, keď budú chcieť žiť v občianskej spoločnosti, ktorá to nedopustí, tak sa to dá. Netvrdím, že nebudú existovať bohatí ľudia, rozdiely vždy budú. No je dôležité, aby aj tí bohatí pochopili, že sa k ostatným nemôžu správať úplne majetnícky. Keď ľudia nebudú slepí, nebudú sa báť a budú viac a viac upozorňovať na to, čo sa deje, tak aj tí mocní a bohatí to budú mať oveľa ťažšie.

Jeden z nich – Jaroslav Haščák – je aktuálne už niekoľko rokov vyšetrovaný v kauze Gorila. Ponecháte tím Gorila?

Nevidím dôvod, aby bol tím zrušený. Vyšetrovatelia sú samostatní a oni najlepšie vedia, či majú ešte čo v tíme robiť.

Takže kým šéfka tímu povie, že ho potrebuje, tak bude tím existovať?

Áno.

Ako vnímate to, že všetci počujeme, čo sa v byte na Vazovovej dialo, ale v pozadí prebieha právna vojna o použiteľnosť či nepoužiteľnosť nahrávky? A že Jaroslav Haščák sa tvári, že táto právna vojna je dôležitejšia ako to, čo celý národ počuje na vlastné uši – a teda, že sa pokúšal korumpovať politikov?

Z pohľadu občana Slovenskej republiky to nevnímam pozitívne. Mám rád systém. Aj tí právnici, ktorí teraz majú nejakú slovnú vojnu, by mali dospieť k záveru a niekto by mal povedať, či je nahrávka použiteľná alebo nie.

Nemali by ste výrazne posilniť aj tím Hmla, ktorý rieši korupciu sudcov? Denne dostávame veľa podnetov aj na korupciu v prokuratúre a stále je na slobode aj Dobroslav Trnka.

Ešte som sa nestihol s takýmito vecami zoznámiť. Bude to jedna z mojich priorít. Chcel by som, aby vyšetrovatelia konali. Ak prídu a povedia, že je ich málo a potrebujú, aby ich bolo viac, tak ich podporím.

Kedy budete hovoriť s policajným prezidentom Lučanským a so šéfom NAKA Zurianom?

Predpokladám, že v pondelok.

Ponúknete im inú prácu v polícii? Bol taký zvyk, že funkcionári po minulej vláde mohli ísť robiť pridelencov.

Zatiaľ som sa nad tým nezamyslel, lebo neviem, čo ponúknu títo páni mne.

Čo čakáte, že vám ponúknu?

Nečakám nič.

Môže sa stať, že skončia rýchlo vo funkcii?

Neviem, to bude na nich. Moja priorita bude, aby ministerstvo vnútra fungovalo čo najviac konštruktívne v tom, aby sme porazili koronavírus.

Zrejme by ste chceli mať vo vedení polície ľudí, ktorým dôverujete.

V konečnom dôsledku áno.

Lučanský a Zurian tam nepatria?

Momentálne nie.

Zurian napríklad dosť intenzívne komunikoval s Petrom Tóthom, postaral sa o to, aby prišiel na súd svedčiť. Budete dbať o to, aby sa napríklad jeho odchodom nepokazil žiadny prípad?

Určite áno. Musíme si sadnúť, vypočuť si ich, zamyslieť sa nad tým. Nemalo by zmysel robiť kroky, ktoré by spôsobili ešte väčšie škody.

Súhlasíte s tým, že je lepšie, keď Tóth spolupracuje a vypovedá, ako keby bol zatvorený za sledovanie novinárov alebo spoluprácu s Kočnerom? Aký máte postoj k takýmto dohodám?

Chápem to do určitej miery, tú mieru však teraz neviem celkom posúdiť. Nie vždy na mňa takéto dohody pôsobili dojmom, že sú spravodlivé.

Sú vyšetrovatelia a policajti, ktorí ukázali za posledných osem rokov odvahu, ako sú Láska, Juhás, Gajdoš, tými, s ktorými by ste chceli pracovať v polícii?

Nepoznám ich osobne, poznám ich z médií. Pokiaľ Lukáš Kyselica povie, že takýchto ľudí by sme vedeli využiť, tak nemám dôvod sa s nimi nerozprávať o tom, či by mali záujem pomôcť.

Kedy tieto rozhovory začnete viesť?

Čo najskôr.

Nad trestným konaním na Slovensku bežným ľuďom vlasy dupkom vstávajú. Keď človek oznamuje korupciu, nechápe tú tortúru, ktorou musí prejsť, koľkokrát to musí zopakovať a ako dlho to trvá, kým štát odsúdi páchateľa. Máme advokátsky trestný poriadok, lebo je viac v prospech obvinených ako v prospech slušnej spoločnosti. Ako rýchlo predstavíte legislatívne návrhy, ktoré to zmenia?

Predpokladám, že áno. Takýchto podnetov, čo všetko by sa dalo zjednodušiť, máme strašne veľa.

Preveríte všetky tendre na ministerstve vnútra? Nadácia Zastavme korupciu informovala o niekoľkých predražených nákupoch.

Budeme sa snažiť.

Pochádzate zo spravodajskej komunity, SIS bude teraz patriť Sme rodina. Máte nádej, že sa služba niekam posunie a nebude to viac spolok kšeftárov s informáciami?

Chcem tomu veriť a predpokladám, že nový pán riaditeľ bude napĺňať predvolebné sľuby, že chceme zmenu, že chceme bojovať s korupciou.

Nenapadlo vám niekedy, že by tú službu bolo treba zrušiť a postaviť nanovo?

Budem úprimný, napadlo. V rôznych etapách života a na základe rôznych informácií som nad tým uvažoval. Som však realista a nie je to také jednoduché. Zásadná reforma je nevyhnutná a mala by prebehnúť. Nielen v rámci SIS, ale aj iných služieb.

Ako je možné, že oni nechali hlavných funkcionárov tohto štátu padať do rúk Zsuzsovej? Že neinformovali o Kočnerovi, alebo to ako spackali Gorilu? Veď to je jedno fiasko za druhým. Ako sa to dá vysvetliť?

Ťažko. Každá tajná služba je tu na získavanie informácií, majú na to všetky podmienky, potenciál. Sú len dve možnosti. Buď služba tieto informácie nemala a zodpovedných neinformovala, potom sa pýtam, načo nám je. Alebo B, teda urobili to, čo mali, informovali tých, čo rozhodujú, ale tí s tým neurobili nič. V takom prípade sa znovu pýtam, načo nám je taká služba, lebo v takom prípade mala informovať, že sa s jej informáciami nič nedeje. O činnosti Vadalu, Troškovej a napojení na politikov.

Ďalšou nefungujúcou inštitúciou je Národný bezpečnostný úrad. Ako vnímate to, že dali bez problémov previerku Bonulu, Kováčikovi a aj Jankovskej?

Ako obrovské zlyhanie. Táto inštitúcia bola vytvorená po vstupe Slovenska do NATO. Malo by ísť o najvyššiu autoritu, či sú nositelia bezpečnostných previerok skutočne preverení.

Doteraz ste sedem rokov pracovali v Slovnafte. Vaším šéfom bol bývalý policajný prezident Jaroslav Spišiak, ktorý tam vedie bezpečnosť. Čo vám povedal na to, že budete ministrom?

Pogratuloval mi, tešil sa, ale na druhej strane aj povedal, že mi nezávidí. Verím, že aj s pomocou takých ľudí ako je on, to budem vedieť zvládnuť.

Chceli by ste, aby sa ešte vrátil do polície? Keď som s ním naposledy hovorila, bol celkom spokojný. Mal svoj vysoký plat a oproti tomu, čo by zažil na policajnom prezídiu, aj veľmi malý stres. 

Premýšľam nad ním. Poznám ho roky a vnímam ho ako veľmi vzdelaného a múdreho človeka, ktorý má obrovský prehľad, čo sa týka polície a ministerstva vnútra. Bolo by obrovskou škodou, keby som neuvažoval nad akoukoľvek spoluprácou.

Hovoríme aj o funkcii policajného prezidenta?

To zatiaľ nie, ale videl by som jeho využitie niekde inde. Kde, to si nechám ešte pre seba.

Ako zvládate stres?

Zatiaľ sa mi to darí. Naučil som sa to počas mojej práce vo vojenskej spravodajskej službe a potom tých sedem rokov, čo som chodil po súdoch.

Sedem a pol roka ste slúžili v zahraničí, kde to presne bolo?

Na rôznych miestach. Bol som v Spojených štátoch, v Kanade, v Bruseli, v Kosove.

Ako si tú prácu máme predstaviť? Boli ste diplomat, alebo ste boli reálne nasadzovaný do nebezpečných akcií?

To vám nepoviem, ale áno, bol som aj diplomat.

Boli ste v ohrození života?

Keď som slúžil v Kosove, chodil som ozbrojený.

Vystrelili ste niekedy na človeka?

Nie.

Kaliňák bol známy ako taký vybavovač. Ktokoľvek čokoľvek potreboval, on rád „pomohol“.

Som človek, ktorý rád pomôže, ale asi ste mysleli na inú pomoc.

On rád pomáhal a potom za to čakal, že si na to tá osoba včas spomenie.

Keď viem, tak pomôžem, ale neočakávam za to nič.

A ešte mal aj problém vysvetliť svoj obchod s Bašternákom. Dosť lacno od neho získal podiel vo firme a následne byt. Ešte stále riaditeľ Vojenského spravodajstva Ján Balciar má sedemnásť nehnuteľností. Ako ste na tom s majetkom vy?

Mám rodinný dom s hypotékou a dva účty v jednej banke, ktoré sú kýmkoľvek preskúmateľné. To je celé.

Kaliňákova manželka pracovala v SIS a špekuluje sa o tom, akú úlohu zohrala pri sledovaní Oskara Fegyveresa, spolu s Ľubomírom Skuhrom, Kaliňákovým kamarátom, ktorý sa podľa vás tiež podieľal na tunelovaní Vojenského spravodajstva. Čo robí vaša partnerka?

Mám partnerku, som vo vzťahu, dal som si to aj na Facebook, ale je to veľmi čerstvé. Pracuje v štátnej správe, ale v inom rezorte.

Je niekto z rodiny v rezorte?

Mám dvoch synov, jeden ešte študuje a druhý žije v Londýne a pracuje ako finančný analytik. Môj brat bol policajt, robí na letke. Bol jedným z pilotov vrtuľníka, ktorý padol v Prešove.

Tam bol tiež problém s tým, ako sa to vyšetrilo?

Bol. Aj s tým, že vrtuľníky neboli určené na činnosti, na ktoré boli využívané, ale zahralo sa to do autu. Nakoniec bol obvinený pilot vrtuľníka.

Bola to jeho vina?

Z môjho pohľadu nie, ale nevidel som ten vyšetrovací spis.

Vaša rodina si teda s týmto rezortom užila dosť.

Bohužiaľ áno.