Pôvodná spoločenská zmluva prestala platiť, musíme uzavrieť novú
Vláda by mala pochopiť, že teraz treba splatiť dlh voči tým, ktorí boli po celé dekády zatláčaní na sociálne dno.
Sumerskí a babylonskí králi pravidelne udeľovali dlhové amnestie, ktorým sa hovorilo „deklarácia slobody“. Robili to vždy v čase, keď prírodné sily vyvolali neúrodu a ľudia nestíhali splácať svoje dlhy. Králi neboli milosrdní, len rozumní: vedeli, že ľudia im utečú z miest zo strachu, že upadnú do otroctva (to bol obvyklý spôsob vymáhania dlhov), pridajú sa k hordám barbarov a vrátia sa s nimi do tých istých miest, aby ich vyplienili.
O tisíce rokov neskôr nás prírodná sila koronavírusu ženie do ekonomického kolapsu, tejto modernej formy neúrody, ktorá vrhne množstvo ľudí do núdze a bezmocnosti, tejto modernej formy otroctva. Nevieme, koľko času nás delí od okamihu, keď sa vyberú plieniť mestá a nezastaví ich ani strach z nákazy a zo smrti, lebo nebudú mať čo stratiť.
Vlády na celom svete sa pod náporom epidémie rýchlo menia na modernú formu kráľovstiev s absolútnymi právomocami, ale otázka je, či budú mať toľko predstavivosti ako ich dávni predchodcovia, aby zabránili kolapsu spoločnosti.
Iný dlh
Pri pohľade na slovenskú vládu o tom mám istú pochybnosť. Ani v nej – rovnako ako vo väčšine tých predchádzajúcich – nesedí žiadny historik či sociológ. Teda človek s humanitným vzdelaním a celistvým pohľadom na spoločnosť, ktorý by členom vlády dôrazne vysvetlil, že v takejto kríze musí byť spoločenská zmluva o rovnováhe dohodnutá nanovo, lebo tá pôvodná práve prestala platiť.
Človek, ktorý by ekonomickým expertom vo vláde povedal, že desiatky rôznych úľav pre podnikateľov a živnostníkov svedčia o nedostatku ich predstavivosti. V tejto kríze sa v mohutnom prúde stretávajú dve kľúčovné hybné sily každej veľkej zmeny, stretávajú sa dva základné strachy: z fyzickej a ekonomickej smrti. Nezaženie ich odklad daňového priznania.
