Denník N

Grécke dôchodky stále nie sú udržateľné, tri štvrtiny tvoria predčasné

V Grécku otvárajú banky len pre dôchodcov, tí často nemajú kartu a nevedia si peniaze vybrať v bankomatoch. FOTO - AP
V Grécku otvárajú banky len pre dôchodcov, tí často nemajú kartu a nevedia si peniaze vybrať v bankomatoch. FOTO – AP

Napriek reformám je grécky dôchodkový systém najdrahší v Európskej únii. Aj keď priemerný dôchodok klesol o tretinu na zhruba 850 eur mesačne.

Minulý týždeň svetové weby a sociálne siete obletela fotografia agentúry AFP zo Solúnu. Pred miestnou bankou, kde sa tvorili rady dôchodcov, ktorí si prišli vybrať povolených 120 eur v obmedzenom režime, si sadol na zem s plačom starší muž. Fotografia sa stala symbolom skúšaného Grécka aj gréckych dôchodcov, na ktorých sa výrazne podpísali úsporné opatrenia.

 

Muž menom Giorgos Chatzifotiadis (77) neskôr pre AFP vysvetľoval, že išiel vybrať dôchodok svojej manželky a neuspel už vo štvrtej banke. Plakal pre údel krajiny. „Vidím svojich spoluobčanov žobrať za pár centov na chlieb. Som citlivá povaha, nemôžem vystáť, v akej situácii je moja krajina,“ povedal dôchodca s plačom reportérovi.

Nevedel však, či bude v nedeľu voliť, pretože jeho volebný okrsok je 80 kilometrov ďaleko a „nemám peniaze, aby som tam išiel“.

Práve dôchodcov sa týkajú ďalšie reformy, ktoré veritelia vyžadujú. Napriek tomu, že dôchodky sa za štyri roky škrtali už 8-krát, veritelia chcú ďalšie ústupky.

Škrty už boli

Ešte v roku 2011 bol grécky dôchodkový systém podľa spoločnosti Allianz najneudržateľnejší na svete. Na dôchodok stačilo robiť 35 rokov, dôchodky boli v porovnaní so mzdami vysoké. Grécky systém umožňoval predčasný dôchodok 580 profesiám, ktoré mali pracovať v zdraviu škodlivom prostredí.

Okrem hasičov či policajtov to boli aj kaderníci (pracovali so „škodlivými“ chemikáliami) či televízni a rozhlasoví reportéri, ktorí boli vystavení baktériám z mikrofónov.

V roku 2010 a 2012 však veritelia prinútili vtedajšiu grécku vládu k reformám. Oficiálny vek odchodu do dôchodku sa zvýšil zo 60 a 65 rokov na 67 rokov pre ženy aj mužov.  Vláda škrtla trináste a štrnáste dôchodky a rovnako aj základnú sadzbu dôchodkov (pre najchudobnejších dôchodcov o 10 až 15 percent, pre najbohatších o vyše 45 percent).

Ako zistil výskumný inštitút z prostredia najväčších gréckych odborov INE-GSEE, priemerný dôchodok sa v krajine znížil z 1350 eur mesačne z roku 2009 na 833 eur mesačne. Podľa analytického portálu macropolis.gr je to v súčasnosti v priemere 884 eur. V oboch prepočtoch je to pokles zhruba o vyše tretinu. Celkovo 45 percent dôchodcov dostáva menej ako 665 eur mesačne. Pre porovnanie, priemerný slovenský starobný dôchodok je 409 eur.

Gréci musia po novom odpracovať vyše 40 rokov, aby mali nárok na plný dôchodok. Zároveň to znamená, že ak odpracujú 40 rokov, môžu ísť do dôchodku aj vo veku 62 rokov (to je rovnaký vek ako na Slovensku).

Napriek tomu je dôchodkový systém stále veľká záťaž pre krajinu, dokonca väčšia ako pred krízou. Celkovo dáva grécka vláda v pomere k výkonu ekonomiky najviac zdrojov na dôchodky (starobné, invalidné a iné) z celej Európskej únie. V roku 2012 (posledný údaj Eurostatu) to bolo 17,5 percenta HDP, pre porovnanie, na Slovensku to v tom roku bolo 8,4 percenta.

V súčasnosti je to podľa výpočtov analytikov na portáli Macropolis 15,7 percenta HDP, čo je stále viac ako pred krízou. Dôvodom je pád ekonomiky (celkovo o vyše 25 percent).

Navyše, Grécko má priebežný systém, teda dôchodky platia pracujúci a deficit v systéme vykrýva štát. Tento deficit stále rastie. Jedným z dôvodov je vysoká nezamestnanosť (25 percent), teda na dôchodky prispieva menej ľudí. Vláda v súčasnosti dopláca do systému až 9 percent HDP (v Nemecku sú to podľa Guardianu 3 percentá).

Aj Grécko prudko starne

Grécko má tiež veľký problém s demografiou. V pomere k zvyšku populácie má po Taliansku a Nemecku najviac ľudí nad 65 rokov v Únii. A vývoj nie je dobrý. Podľa dát OSN má mať v roku 2050 viac ako 65 rokov tretina populácie Grécka.

Aj to je dôvod, prečo je aj po reformách grécky dôchodkový systém podľa vlaňajšej analýzy spoločnosti Allianz stále ôsmy najneudržateľnejší na svete (zo skúmaných krajín). V Európe sú horšie len Slovinsko a Malta. Mimochodom, Slovensko je len osem miest za Gréckom, medzi krajinami ako Portugalsko, Taliansko, najhoršie zo štátov V4.

Je viacero dôvodov, prečo reformy nemali väčší efekt. Ako povedal pre Economist Platon Tinios, expert na dôchodky z Pireuskej univerzity, mnohé reformy platia až pre budúcich dôchodcov, napríklad počet odpracovaných rokov. „Veľká väčšina z tých, čo plánujú ísť do dôchodku toto desaťročie, je chránená pred reformami,“ povedal pre britský magazín.

Gréci navyše začali využívať v ešte väčšej miere inštitút predčasného odchodu do dôchodku. Síce dostanú menší dôchodok, ale nie o toľko ako v iných krajinách. Začali tak robiť aj pre krízu. Buď sa obávali, aby neprišli o miesto, alebo išli do dôchodku po tom, čo o prácu prišli a inú si nevedeli nájsť.

Grécky minister práce Yiannis Vroutsis minulý december v parlamente povedal, že 75 percent Grékov odchádza do dôchodku vo veku do 61 rokov, teda predčasne. Systém na to stále dáva príležitosti. Nedávno sa o tom podľa Reuters hovorilo v prípade čerstvo zvolenej líderky ľavicovej strany PASOK Fofi Gennimatovej. Ako banková úradníčka s troma deťmi požiadala o dôchodok vlani vo veku 51 rokov. Po zvolení do parlamentu v januári sa dôchodku vzdala.

Veritelia podľa dokumentu, o ktorom Gréci hlasovali, chcú, aby výdavky štátu na dôchodky klesli o percento HDP. Urobiť to majú okrem iného práve sťažením predčasných dôchodkov, ale aj skorším zrušením príplatku, ktorý dostávajú najchudobnejší dôchodcovia.

Vládna strana Syriza sa však k moci dostala aj sľubom, že žiadne ďalšie škrty medzi dôchodcami nebudú. Aj preto sa práve dôchodky predtým označovali za jeden z najťažších bodov rokovaní o novej pomoci.

Grécke dlhy

Teraz najčítanejšie