Denník N

Ak by mal Sulík naozaj pravdu, EÚ by už zajtra nemusela byť

Richard Sulík Foto - Tomáš Benedikovič
Richard Sulík Foto – Tomáš Benedikovič

Ak by sa svet riadil sulíkovskou pravdou, vyhadzovali by sme už dávno nielen Grékov, ale aj Írov, Portugalcov, Talianov, Španielov a Malťanov a z Únie by veľa nezostalo.

Richard Sulík síce sám frajersky (to mu vždy išlo) hovorí, že sa v gréckej otázke necíti byť víťazom, ale inak znie odvšadiaľ, akú mal pravdu a že sa mu máme všetci ospravedlniť. Ako keby sa hral poker a Sulík zostal posledný za stolom.

Ibaže grécka partia nie je na góly, body a sekundy a my dnes a ani v najbližšej dobe nebudeme vidieť žiadnu cieľovú pásku, za ktorou bude možný jednoznačný rezultát – dopadlo to dobre, alebo dopadlo to zle. Dokonca ani zavedenie drachmy ešte nemusí byť tou hranicou.

Sulíkova “pravda” sa zužuje na rovnicu, v ktorej jednu stranu tvoria výška gréckeho dlhu, deficity gréckej vlády a grécka ekonomika a druhú stranu európske záchranné balíčky. Sedí, že tá strana, na ktorej sú grécke problémy, napriek všetkému, čo sa už urobilo, stále prevažuje druhú stranu, kde sú riešenia. V tom má pravdu. Chyby veriteľov (čas a spôsob pomoci) a chyby dlžníka (od gréckych vlád až po všeľudové hlasovania) sa spojili a vytvorili bahno, v ktorom je ťažké urobiť čo i len krok vpred.

Avšak problém takejto pravdy je v jej úzkom – matematickom priezore. Sulík sa síce smeje z výčitiek na svoju adresu, že “účtovníctvo nie je politika”, ale to nijako neznižuje ich akurátnosť. Sulíkova pravda redukuje zmysel Európskej únie či eurozóny na maastrichtské kritériá, právne mechanizmy a spôsoby rozhodovania. Grécky prípad potvrdil, že nefungujú správne, ale sulíkovský postoj by z tejto nedokonalosti bez váhania vyvodil záver, že nefunguje Únia.

Ak by sa svet riadil takouto pravdou, vyhadzovali by sme z Únie už dávno nielen Grékov, ale aj Írov, Portugalcov, Talianov, Španielov a Malťanov, nahnuté by to už mohli mať aj Francúzi a dokonca aj Nemci – tiež im už ušli pravidlá o deficite.

Kto chce, môže si z gréckej krízy vziať jednoduché sulíkovské ponaučenie – že pravidlá treba dodržiavať, alebo ísť von. Alternatívny pohľad je, že pravidlá sú nástrojom na spolunažívanie štátov a treba ich dodržiavať – okrem jedinej výnimočnej situácie – keď v danej podobe prestávajú byť nástrojom spolunažívania. V takom prípade ich treba prispôsobiť novej situácii.

Ale ako sa ukázalo pri témach bankovej únie, spoločných daní a odovzdávaniu národných právomocí vôbec, to je pre Sulíka také isté, ako pre Slotu maďarské tabule názvov obcí.

Sulíkova pravda je teda príliš jednoduchá na to, aby sa ňou mohla riadiť rozsiahla, nesúrodá, diferentná – ale viac-menej jednotná Európa. Ak by mal Sulík naozaj pravdu, bola by už dnes Únia oveľa menšia. A zajtra už by nemusela byť žiadna.

Komentáre

Teraz najčítanejšie