Vytvorili ho v laboratóriu? Nie, koronavírus má prirodzený pôvod, vraví slovenský genetik

Dosiaľ sa novým koronavírusom po celom svete nakazilo cez 366-tisíc ľudí a viac ako 16-tisíc ochoreniu COVID-19 podľahlo. Sú zatvorené hranice aj obchody, možnosti pohybu sú obmedzené.

Krajiny vyhlasujú núdzový stav a zdravotnícky systém v mnohých štátoch nestíha.

Niečo také zažil svet naposledy pred 100 rokmi, keď na španielsku chrípku v rokoch 1918 až 1920 zomrelo odhadom 17 až 100 miliónov ľudí.

Výnimočná situácia je živnou pôdou pre šírenie neoverených, klamlivých či konšpiračných predstáv.

V Číne niektorí veria, že nový koronavírus je dielom CIA určený na oslabenie Číny. V Amerike a Európe je zase populárnou opačná predstava, že Čína vypustila vírus zámerne, aby sa zbavila vlastnej starnúcej populácie a oslabila zvyšok sveta.

Do toho kolujú správy o tom, že nový koronavírus sa „podivuhodným spôsobom podobá na HIV“, čo priživuje teóriu, že bol umelo vytvorený. A ak umelo vytvorený nebol, minimálne došlo k úniku z laboratórií v čínskom Wu-chane, z ktorých sa rozšíril do celého sveta.

Denník N v tomto článku uvedie spomínané dezinformácie na pravú mieru.

Genetik – koronavírus je prírodného pôvodu

Slovenská a česká dezinformačná scéna žije v ostatných dňoch najmä vyjadreniami českej molekulárnej biologičky Sone Pekovej z Tilia Laboratories, ktorá povedala, že nový koronavírus „má charakteristiky, ktoré nevyzerajú ako prírodný izolát“.

Podľa Pekovej je v regulačnej oblasti vírusu – akejsi riadiacej veži odkiaľ sa spúšťa replikácia – toľko rozsiahlych zmien, že je veľmi nepravdepodobné, aby vznikli prirodzene. Preto si myslí, že vírus by mohol byť výsledkom náhodného úniku z laboratória.

Podľa molekulárneho biológa a genetika Ľubomíra Tomášku je síce pravda, že v genómoch vírusov – či iných organizmov – existujú oblasti, ktoré sú viac či menej náchylné na mutácie, „v princípe však nevidím absolútne žiaden dôvod, prečo by selekcia nemala fungovať na hociktorú časť genómu, ak mutácia zvyšuje šancu na replikáciu vírusu,“ dodal Tomáška.

Vedec je vedúcim Katedry genetiky na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.

Počet obetí nového koronavírusu rastie. Zdroj – Our World in Data

Trestuhodné šlendriánstvo

Genóm je celý genetický zápis organizmu a mutácia je zmena v tomto zápise. Genóm nového vírusu má 30-tisíc „písmen“ alebo báz, na porovnanie, ten ľudský má vyše troch miliárd párov báz.

Selekcia je proces, pri ktorom dochádza k výberu takých báz, ktoré zvyšujú schopnosť vírusu (či iného organizmu) množiť sa. Ide o nenáhodný proces, ktorého výsledkom je vyššia reprodukčná zdatnosť.

Podľa profesora Tomášku všetko nasvedčuje tomu, že nový koronavírus je prírodného pôvodu. „Vypúšťanie konšpiračných teórií od ľudí, ktorí sa identifikujú s vedeckou komunitou, je trestuhodným šlendriánstvom,“ reaguje genetik na vyjadrenia Pekovej.

„Treba vychádzať len z dostupných empirických dát a treba sa riadiť princípom parsimónie, čiže hľadaním riešenia, čo vyžaduje čo najmenej predpokladov. Všetky doterajšie empirické dáta ukazujú, že nový koronavírus má prirodzený pôvod a ide o jeden z mnohých príkladov zoonóz (nákazy zvierat prenosné na človeka, pozn. red.), ktoré sa bežne vyskytujú v ľudskej populácii, hoci s menej kalamitnými následkami,“ dodáva.

Krotíme hoaxy. Koronavírus nie je biologická zbraň, pitie vody vás neochráni. Zdroj – Denník N/YouTube

Konšpiračné teórie ohrozujú boj s vírusom

Pred šírením neoverených fám a konšpiračných teórií varujú aj skoro tri desiatky odborníkov na verejné zdravie, ktorí minulý týždeň vydali list v prestížnom lekárskom magazíne The Lancet, aby rázne odmietli všetky „konšpiračné teórie, že COVID-19 nemá prirodzený pôvod“.

Rovnaký postoj zaujali aj v Národnej akadémii Spojených štátov amerických.

„Konšpiračné teórie nerobia nič iné ako to, že vytvárajú strach, dohady a predsudky, ktoré ohrozujú globálnu spoluprácu v boji s týmto vírusom,“ uvádzajú vedci v Lancete a odkazujú na deväť štúdií, ktoré dokazujú, že nový koronavírus je výsledkom evolučných procesov, nie ľudskej manipulácie.

Správanie vírusu na ľuďoch sa nedá namodelovať

V zahraničí a u nás zarezonovala iba jedna z nich. Minulý týždeň ju v magazíne Nature Medicine vydal imunológ a mikrobiológ Kristian Andersen zo Scripps Research a jeho tím.

Autori tejto štúdie spravili genetickú analýzu výbežkov, ktoré vyčnievajú z povrchu vírusu. Tieto výbežky dali meno koronavírusom, lebo vďaka nim pripomínajú slnečnú korónu.

Nový koronavírus používa tieto výbežky na to, aby sa nimi zachytil o bunku a vnikol do nej.

Vedci sa bližšie pozreli na dva genetické úseky (sekvencie) výbežkov. Prvý je zodpovedný za viazanie vírusu na receptor cieľových buniek. Druhý súvisí s „miestom štiepenia“, ktoré musí byť rozpoznané a štiepené enzýmami hostiteľa, čím sa vírusový proteín aktivuje k vstupu do buniek.

Vírus sa viaže na receptory zvané ACE2, ktoré sa nachádzajú na vonkajšej strane pľúcnych buniek. Podľa autorov štúdie to nový koronavírus robí tak dokonale, že nemôže ísť o výsledok umelého zásahu. Ukázalo sa totiž, že počítačové simulácie ponúkajú také riešenia, ktoré ani zďaleka nedokážu viazať vírus na ľudskú bunku tak dobre ako reálny koronavírus.

Ak by bol vírus naozaj výsledkom umelého zásahu, potom by vedci siahli po riešení, ktoré im ponúkajú počítačové algoritmy, no tie nie sú vôbec také účinné (a teda smrteľné), ako riešenie vyvinuté prírodnými procesmi.

Má vlastné kopírovacie zariadenie

„V syntetickej biológii sa – pri príprave živých systémov s nejakou novou vlastnosťou – genetické zmeny dizajnujú bežne,“ vraví genetik Tomáška, no pokračuje, že pri úpravách, aby sa napríklad vírus lepšie dostával do ľudskej bunky, nevieme celkom predpovedať, ako to ovplyvní jeho životný cyklus. „Urobiť taký zásah, aby som vedel predpovedať, ako sa bude vírus správať v ľudskej populácii, je prakticky nemožné,“ dodal vedec z UK.

Ani zložité počítačové modelovanie teda nedokáže to, čo zvládne príroda. „Porovnaním genómových sekvencií rôznych dostupných kmeňov koronavírusov sme zistili, že SARS-CoV-2 (nový koronavírus, pozn. red.) je výsledkom prirodzených evolučných procesov,“ uvádza Andersen a jeho tím v spomínanej štúdii z Nature Medicine.

Ako sme už spomínali, genóm nového koronavírusu má 30-tisíc písmen. Je to veľa alebo málo? Ide o molekulu, ktorá potrebuje tri veci: dostať sa do bunky, v nej sa namnožiť a následne ju opustiť. „Tento vírus na to v prostredí hostiteľskej bunky využíva vlastný gén pre kopírovací enzým (polymerázu), gény, ktoré kódujú obalové proteíny a molekulárne nástroje ovplyvňujúce metabolizmus a imunitný systém hostiteľa. Tridsaťtisíc písmen síce nie je veľa, ale na tento spôsob života to evidentne stačí,“ objasnil Tomáška.

Dva scenáre vývoja

Odkiaľ sa nový koronavírus vzal, ak ho umelým zásahom nevytvoril človek?

Podľa autorov štúdie z Nature Medicine prichádzajú do úvahy dve možnosti. Podľa prvej z nich sa vírus vyvinul do súčasného patogénneho stavu prirodzenou selekciou už vo zvieracom hostiteľovi, z ktorého „preskočil“ na človeka.

Podľa druhej teórie bol vírus najprv nepatogénny, v tejto forme „preskočil“ na človeka a do súčasného stavu sa vyvinul až v ľudskej populácii.

Podľa spoluautora štúdie Andrewa Rambauta z univerzity v Edinburghu je veľmi ťažké, ak nie nemožné, zistiť, ktorý z variantov je správny.

V správe k článku však Rambaut upozornil, že ak by platila prvá možnosť, a koronavírus by vstúpil do človeka zo zvieracieho zdroja už v patogénnej forme, zvyšovala by sa pravdepodobnosť budúcich ohnísk. Prečo? Lebo kmeň vírusu by mohol stále cirkulovať v populácii zvierat a na ľudí by mohol kedykoľvek opätovne „preskočiť“.

Chybné spojenie s HIV

Dezinformačné weby a konšpirátori u nás a vo svete žili aj ďalšou teóriou, že nový koronavírus sa podobá na HIV, čo má údajne naznačovať umelý zásah človeka.

Vedci vraj vzali HIV, trošku ho zmenili a voilà, dostali nový koronavírus.

Tieto predstavy vychádzali zo štúdie, ktorá bola ako preprint zavesená na úložisku bioRxiv.org.

Preprint znamená, že štúdia nebola nikým recenzovaná, čiže neprešla kontrolou iných kolegov. Mala nešťastný názov, ktorý hovoril o „podivuhodných podobnostiach“ medzi vírusom HIV a novým koronavírusom, a čoskoro po tom, čo ju autori zavesili na bioRxiv.org, ju iní vedci podrobili tvrdej kritike. Z toho dôvodu ju autori stiahli a dnes si ju už neprečítate.

V preprinte sa písalo, že sa našli štyri krátke úseky skopírované z HIV vírusu. Trevor Bedford, odborník na vírusy, evolúciu a imunitu z Fred Hutchinson Cancer Research Center v americkom Seattli, označil článok za „šialený“ (z angl. crazy) a na sociálnej sieti ukázal, že spomenuté úseky boli natoľko krátke, že by mohli „zodpovedať obrovskému množstvu vecí“.

S tým súhlasí aj biológ Stanislav Mihulka z Juhočeskej univerzity, ktorý sa pre idnes.cz vyjadril: „Rovnaké úseky možno nájsť aj v mnohých ďalších organizmoch. Garantujem vám, že by ste ich našli v orangutanovi, ale trebárs aj v nejakej baktérii. Je to jednoducho tým, že sú také krátke.“

Based on the content of my mentions, I feel like I need to further debunk crazy #nCoV2019 / HIV conspiracy preprint. This is a thread doing so. 1/9

— Trevor Bedford (@trvrb) February 1, 2020

Trh a laboratóriá vo Wu-chane

Ďalej sa hovorilo aj o februárovom preprinte dvojice čínskych autorov (dnes je článok z úložiska medRxiv.org pre kritiku stiahnutý, no nájsť ho môžete napríklad tu), ktorí si všimli, že neďaleko wu-chanského trhu s morskými plodmi, ktorý bol údajným epicentrom nákazy, sa nachádzajú dve laboratóriá na výskum koronavírusu v netopieroch.

To prvé je len 300 metrov od trhu a ako uvádza štúdia, pracovali v nich so stovkami netopierov, ktoré pochádzali z dvoch čínskych provincií, kde sa preukázal výskyt nového koronavírusu.

Článok dokonca popisuje incident, pri ktorom netopier napadol zamestnanca laboratória a „krv netopiera vystrekla na jeho pokožku“.

Ďalšie laboratórium je vzdialené dvanásť kilometrov od trhu a aj v ňom pracovali s koronavírusmi z netopierov. V roku 2015 vydali niektorí z vedcov tohto pracoviska článok v Nature Medicine, že niektoré koronavírusy, ktoré kolujú v netopieroch, by jedného dňa mohli preskočiť aj na človeka. Ako je dnes zrejmé, mali 100-percentnú pravdu.

Hoci je lákavé spojiť trh vo Wu-chane s laboratóriami, treba k tomu dodať niekoľko faktov. Po prvé, trh stále nie je potvrdeným centrom epidémie. Po druhé, na trhu sa predávali morské plody, nie netopiere – ak ste také zábery niekde videli, nešlo o spomínaný trh vo Wu-chane.

Po tretie, korelácia nie je kauzalita – biochemické laboratóriá sa nachádzajú všade možne po svete a z ich výskytu nijakým spôsobom neplynie, že by pripravovali akúsi „biologickú zbraň“.

Zodpovednosť Číny

Nový koronavírus „SARS-CoV-2 nie je marťan. Nevyrobili ho USA ani Rusko, ani Vatikán. Nevyrobila ho ani Čína, hoci to nie sú anjelici a vo Wu-chane majú vojenské biologické laboratórium,“ píše pre osel.cz český biológ Mihulka.

Napriek tomu, že Čína vírus nevyrobila, je podľa neho zodpovedná za rozšírenie pandémie, keďže komunistický režim ochorenie v prvopočiatku tajil, či zámerne podhodnocoval počty mŕtvych a nakazených.

Denník N si tento mesiac všimol analýzu týždenníka The Economist, podľa ktorej demokracie „zvládajú epidémie lepšie ako nedemokratické systémy a majú nižšiu úmrtnosť“ v pomere 1 ku 6 v prospech demokracií.

Na prvý pohľad to vyzerá ako paradox, lebo demokracie sú povestné svojou nerozhodnosťou, kým diktatúry môžu konať zo dňa na deň. Lenže tie zároveň potláčajú informácie, ktoré by ich mohli ohroziť, preto reagujú oveľa pomalšie ako demokracie.