Denník N

Pandémia ukazuje, že Únia pomôže tam, kde jej to členské štáty dovolia

K „superštátu,“ pred ktorým opakovane strašia populisti a extrémisti naprieč Európou, má naozaj veľmi ďaleko.

Autorka je poslankyňou Európskeho parlamentu za Smer-SD

Európska únia nemá v prípade zdravotníctva takmer žiadne reálne právomoci. Môže maximálne upozorňovať na možné riziká hroziacej pandémie. To sa v januári aj stalo. Rovnako sa môže pýtať členských štátov na ich pripravenosť zvládať krízové situácie. Pri COVID-19 (koronavírus) išlo najmä o stav ich zásob a medicínskych ochranných pomôcok. Na to však jednotlivé krajiny odpovedali európskym inštitúciám len veľmi neochotne. V prípade ochrany verejného zdravia tak každý štát prijíma vlastné opatrenia. Týka sa to aj vyhlásenia karantény či obmedzení na hraniciach, ku ktorým krajiny pristúpili a v dôsledku ktorých dnes Schengen a s ním spojený voľný pohyb osôb prakticky prestal existovať.

Európska únia skutočne nepomohla Taliansku dodávkou lekárskych ochranných pomôcok, no najmä preto, že nemohla. Je to dôsledok toho, že takúto pomoc odmietli členské krajiny prostredníctvom svojich ministrov zdravotníctva zastúpených v Rade. A naopak, viaceré štáty na čele s Nemeckom a Francúzskom zakázali akýkoľvek vývoz zdravotníckeho materiálu. Dôvodom boli pravdepodobne obavy o vývoj situácie s koronavírusom u nich doma.

Aj táto chýbajúca solidarita nám ukazuje, že to, či v budúcnosti prevládne európska spolupráca alebo naopak, národné záujmy, vôbec nezávisí od Európskej únie. Ale iba od vôle národných štátov a ich predstaviteľov viac spolupracovať. Jednoducho povedané, na koordinácii a spoločnom postupe v prípade akejkoľvek krízy sa členské štáty musia dohodnúť. Bez tejto dohody nemôže Európska únia v mnohých oblastiach, vrátane medicínskeho zvládania pandémie koronavírusu, robiť prakticky nič. Príkladom takejto koordinácie bol doteraz bezprecedentný návrh Komisie na uzavretie vonkajších európskych hraníc a radikálne obmedzenie cestovania do Únie, čo si však opäť vyžadovalo súhlas vedúcich predstaviteľov členských krajín.

Možnosti Európskej únie a jej inštitúcií z pohľadu kompetencií a možností reagovať  na rôzne druhy krízových situácií opakovane potvrdzujú, že k „superštátu,“ pred ktorým opakovane strašia populisti a extrémisti naprieč Európou, má naozaj veľmi ďaleko. Skúsenosti z minulosti nám však hovoria, že či už išlo o hospodársku a dlhovú krízu, ale aj utečeneckú krízu, najlepšie sme sa s problémami vedeli vysporiadať spoločne, čo by malo byť aj dôležitým poučením do budúcna.

Európska únia má aj dnes viaceré konkrétne riešenia. Ide najmä o opatrenia ekonomického charakteru a sústreďovať sa budú napríklad na pomoc malým a stredným podnikom, ktoré sú základným stavebným prvkom európskeho hospodárstva. Ohlásená bola aj nová investičná iniciatíva zameraná na zmierňovanie škôd spôsobených pandémiou, kde budú môcť krajiny využiť európske fondy, ktoré doposiaľ nestihli vyčerpať, práve na výraznejšiu podporu svojich systémov zdravotnej starostlivosti. Dôjsť by tiež malo k uvoľneniu platných fiškálnych pravidiel pre štáty.

Krajiny tak budú môcť prijímať zásadné finančné opatrenia na boj s krízou bez toho, aby museli čeliť sankciám. Viaceré kroky na podporu ekonomiky ohlásila aj Európska centrálna banka. Vývoj súvisiaci s pandémiou koronavírusu nepochybne významne ovplyvní aj ďalšie rozhovory o európskom rozpočte na nasledujúce sedemročné obdobie, ktorého priority sa tak veľmi pravdepodobne budú meniť.

Úlohou lídrov v tejto súvislosti musí byť prijímanie takých opatrení a nástrojov, ktoré dokážu prispieť k zachovaniu sociálneho zmieru a posilneniu sociálnej spravodlivosti v našej spoločnosti. Len tak bude možné zabrániť existenčným problémom sociálne slabších skupín obyvateľstva, vrátane mnohých mladých rodín, hendikepovaných ľudí, či dôchodcov, ktoré budú touto krízou najviac ohrozené.

Kliknite pre všetko o koronavíruse

Koronavírus

Politici píšu

Teraz najčítanejšie