Denník N

Pandémie a úmrtnosť očami demografie – o koľko ľudí zomiera v Taliansku viac ako po iné roky v tomto čase

Príbuzní v Bergame na pohrebe svojho blízkeho. Foto - TASR/AP
Príbuzní v Bergame na pohrebe svojho blízkeho. Foto – TASR/AP

Existujú presné štatistiky o počte úmrtí v jednotlivých krajinách za konkrétne mesiace, vďaka ktorým dokážeme odhadnúť vážnosť súčasnej situácie.

Autor je demograf, Prírodovedecká fakulta UK

Asi jedným z najhrozivejších prejavov novej pandémie je veľmi vysoký a stále rastúci počet zomretých v Taliansku a najnovšie aj v Španielsku. Dá sa predpokladať, že sa pomerne rýchlo (ale azda pomalšie ako v Taliansku) bude zvyšovať aj v ďalších európskych krajinách. Sociológovia Bahna a Klobucký už v komentári vyzdvihli aj niektoré demografické a sociologické príčiny, ako sú úzke každodenné kontakty s rodinou a vyšší podiel starších obyvateľov.

Samozrejme, je to iba istá, asi menšia časť skladačky vysvetlení. Chcel by som uviesť ešte niekoľko ďalších demografických postrehov. Do akej miery sa v týchto krajinách zvýšila úmrtnosť? A ako na celkovú úmrtnosť aktuálne vplývajú úmrtia spôsobené koronavírusom? Zdôrazňujem, že nepíšem o letalite (smrtnosti – hoci nám demografom tento termín príliš nevonia, ale o slovíčka v súčasnej situácii naozaj nejde).

Ako to teda vyzerá? Sme, samozrejme, veľmi ďaleko od hodnôt absolútneho aj relatívneho (v prepočte na počet obyvateľov) počtu úmrtí, ktoré zapríčinila španielska chrípka či čierny mor v 14. storočí, hoci sme ešte ďaleko od konca aktuálnej pandémie. Odhady pre čierny mor musia byť a aj sú vo veľmi širokom intervale, ale je isté, že zomrela prinajmenej tretina Európanov. Niektoré odhady idú nad 50 percent. Asi nezaškodí zopakovať, že čierny mor bol bakteriálneho, nie vírusového pôvodu a tiež sa šíril z Ázie po obchodných cestách.

Aktuálne čísla sú od situácie spred 700 rokov veľmi vzdialené a osobne som na základe výsledkov rastúceho počtu medicínskych a epidemiologických štúdií presvedčený, že počet zomretých v Európe dosiahne iba zlomok počtu zomretých na španielsku chrípku spred sto rokov. A to aj napriek tomu, že európska populácia je dnes dvakrát väčšia a podstatne staršia ako v druhom decéniu 20. storočia.

Tisícka denne znie hrozivo

Milióny zomretých za približne dva až tri roky po 1. svetovej vojne predstavujú skutočne desivé číslo. Donedávna to bola pre nás vzdialená, dávno prekonaná minulosť. Minulosť spojená s vojnou zdecimovanou Európou, s oveľa menej rozvinutou medicínou a virológiou a s väčšou chudobou.

Lenže keď neustále počúvame správy o tom, že počet zomretých v Taliansku sa priblížil aj k tisícke denne, je to veľmi hrozivé. V komunikácii s mojou rodinou či kolegami práve toto rezonuje asi najviac a vidím, že práve toto číslo vyvoláva najväčšiu obavu.

Aké je vlastne 700, 800 či tisíc denne zomretých demograficky veľké číslo? Prvý pohľad nie je taký strašný: ak ročne zomrie v Taliansku okolo 600-tisíc obyvateľov, päťtisíc doposiaľ (do soboty 21. marca) zomretých nevyzerá úplne apokalypticky. Poďme však do väčšieho časového detailu a porovnajme porovnateľné.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Koronavírus

    Komentáre

    Teraz najčítanejšie