Denník N

Dekameron 2020: Štvrtok 07

Ilustrácia – Vizár
Ilustrácia – Vizár

V predajni potravín ostalo uväznených osem ľudí. Najmenej jedna z prítomných postáv je kontaminovaná. Každá z nich má svoje dôvody ostať, ale aj odísť. Rozhovory sa menia na slovné súboje, rozum sa v nich k slovu dostáva stále menej. Ozval sa aj hlad a ďalšie pudy. Dnes píše Vlado Janček.

„Vyjadrujem nespokojnosť,“ zašepkala sama pre seba Helena. Sama si tú frázu kedysi vymyslela a pokiaľ vie, je jediná, čo ju používa. Teda občas ešte niektorý z jej frajerov. Ale naučili sa ju od nej, ona je autorka vyjadrujemnespokojnosti, jej bývalí to od nej len chytili. Niektorí sa toho časom dokázali zbaviť, ale je jeden, čo vyjadruje nespokojnosť doteraz. To slovné spojenie na ňom zostalo prilepené ako chrasta a zakaždým, keď sa ho pokúšal odtrhnúť, začalo to okamžite krvácať. Keď sa raz potom, len tak, stretli, tak jej to takto povedal.

A potom ešte povedal, že sa po ich rozchode vnútri cíti ako vyjedená chladnička. Že keď si občas chce pripomenúť, ako im bolo dobre, keď ešte boli spolu, tak otvorí svoje vnútro. Rozsvieti sa tam síce zrazu, ale vnútri sú prázdne police, v priehradke na zeleninu je pár suchých šupiek cibule a v bočných dverách poloprázdny sklenený pohár kremžskej horčice.

Helena mala rada takéto prirovnania, imponovali jej umelecky založené typy, čo takto rozprávali. Cítila sa vtedy výnimočná, vyjedala s pôžitkom vnútorné chladničky svojich frajerov a oni sa očarení jej tváričkou s detskými rysmi pozerali, ako im chutí. Potom sa dvere zabuchli a ostala tma.

Helena si na to prirovnanie odrazu spomenula, keď sa zadívala na mraziarenské boxy naplnené kockami mrazeného špenátu, veľkými zelenými vrecami s jednodruhovou zeleninou, mrazenými palacinkami a zmrzlinovými roládami. A vyjadrila spokojnosť. Od hladu tu nezomrú.

Obrátila sa chrbtom k boxom a prešla ľadovomodrými očami po regáloch s konzervami. Máme šťastie, aj trvanlivých zásob je habadej. Cestoviny nie sú, samozrejme, tie sa po rozšírení správ o nákaze vykúpili ako prvé. Ale cestoviny sú karbo, človek sa rýchlo nasýti, rýchlo ich spáli, a keď nemá fyzickú aktivitu, iba priberie. Helena jedla rada, ale na priberanie si dávala pozor.

Pri uvažovaní nad stavom zásob zrazu pocítila hlad. Áno, pozor na priberanie, áno, áno… ale niečo malé… prešla k regálu so sladkosťami, na chvíľu sa váhavo zastavila a potom chňapla po valcovitej sójovej tyčinke.

Helena podišla k predavačke a vystrelila jej smerom dlhú tenkú ruku s tyčinkou.

„Toto.“

Brigádnička otrávene zagúľala očami. „Kasa je uzavretá.“

„Ale šak si zeberte jednoducho a zecte,“ ozval sa zrazu Kapénka. „Do to kedy skontroluje. Neny dost, že je tu tá pliaga morová, ešče aj hladom máme pomret? Bud sa to potom vyplatý… alebo možná any nebude treba.“

Ozval sa obrovský hrmot. Kamil vyskočil a pritom kopol do fľaše s hruškovicou. Stávalo sa mu to často, preto sa naučil vždy po odpití fľašu zatvoriť. Takže k žiadnej škode neprišlo, akurát fľaša sa zakotúľala pod regál s cukrovinkami.

Kamil sa vyčítavo pozrel na Helenu a s hlasným zafučaním si najskôr kľakol a potom ľahol na brucho. Pomaly sa posúval po dlážke s rukami vystretými, až kým mu ruky aj hlava nezmizli pod regálom.

„Hešúhaším,“ ozýval sa spod regála tlmený protest. „Haj v šaškých ituáciách muchíme… chm.. echm…“ Kamil kŕčovito natiahnutou rukou vysotil fľašu spod regála. Keď sa vykotúľala, vysúkal sa spod regála aj on. Posadil sa na dlážku a unavene odfukoval. Na bruchu mal prach, omrvinky a chumáč cudzích vlasov.

„Rozhodne nesúhlasím, aby sme aj v týchto náročných časoch prekračovali základné pravidlá ľudskosti. Aj v ťažkých vojnových časoch dokázali ľudia prežiť len preto, že…“

Predajňou sa rozľahol chrapľavý starecký smiech.

„Vydýte ho! Vodu káže a hen, nezaplacené pije!“ ukázal trasľavou rukou na prachom oblepenú fľašu hruškovice vedľa sediaceho Kamila.

„No alé…“

Kapénka sa znova nahlas rozosmial.

„Podarený ste. Druhým oné… a vy hen.“

Kamil si rezignovane ľahol na dlážku a pozeral sa do stropu, žmúril do rozsvietených neónov a mlčal.

Chvíľu bolo ticho, iba motory mraziarenských boxov matne vrčali. Potom sa ozvala Žofia.

„Pán Kamil má pravdu. Veď tuto slečna má za tovar hmotnú zodpovednosť.“

Kapénka sa nervózne rozkričal.

„Povecte my, jakú mala zodpovednost, ked nás tu nakazila s tú onú. No jakú zodpovednost? Jej je jedno. Jedno jej je. Či nás nakazí, či to má do zaplatyt. Tá nech je tycho. Aj vy bucte!“

Kamil sa ťarbavo zodvihol zo zeme a so sklonenou hlavou si oprašoval špinu na bruchu. „Áno, pán doktor, prišlo k pochybeniu. Impulzívne som pod tlakom neočakávanej stresovej situácie začal konzumovať…“

„Šak konzumujte, konzumujte, ale nemudrujte.“ Kapénka sa sklonil k fľaši, ktorá stále ležala na podlahe ako výčitka. Zdvihol ju proti svetlu, odskrutkoval vrchnák a prudko sa napil. Až tak prudko, že sa mu pálenka rozliala po tvári a začala ho štípať v očiach.

„Doboha aj z robotu!“ zareval a hodil zúrivo fľašu do regála s konzervami.

Zásah. Na dlážku sa vykotúľal tucet konzerv trenčianskych párkov s fazuľou.

„Nerobte bordel, dedo,“ piskľavo skríkla brigádnička.

„Nechaj tak, bacilonosička,“ uzemnil ju Kapénka a chytil do ruky jednu z konzerv. „Budeme to mat jako ohrát? Nescem to jest studené, nech nechycím vredy lebo čo.“ Zamyslene poťažkával konzervu v ruke. „Sto rokov som to nejedol. Snád naposledy na Duchonke v osemdesátom sédmom.“

Helena sa do konfliktu nezapojila. Stála opretá o jeden z regálov a neprítomne pozerala do diaľky. Nebolo na nej vidieť, či vyjadruje spokojnosť alebo nespokojnosť. Ruku s tyčinkou si držala pri ústach a zamyslene ju cmúľala plnými perami.

Keby v tej chvíli pootočila hlavu nabok, videla by, ako ju pri tom sledujú jedny doširoka otvorené mužské oči a pod nimi sa v pulzujúcom rytme dvíha a zasa klesá natesno uviazané rúško.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Dekameron 2020

Sedem slovenských spisovateľov v čase koronavírusu voľne nadväzuje na Boccacciov Dekameron. Silvester Lavrík, Daniela Kapitáňová, Márius Kopcsay, Verona Šikulová, Ľubo Dobrovoda, Karol D. Horváth a Vlado Janček píšu príbeh ľudí uväznených v predajni potravín počas epidémie.

Kultúra

Teraz najčítanejšie