Denník N

Dekameron 2020: Štvrtok 07

Ilustrácia – Vizár
Ilustrácia – Vizár

V predajni potravín ostalo uväznených osem ľudí. Najmenej jedna z prítomných postáv je kontaminovaná. Každá z nich má svoje dôvody ostať, ale aj odísť. Rozhovory sa menia na slovné súboje, rozum sa v nich k slovu dostáva stále menej. Ozval sa aj hlad a ďalšie pudy. Dnes píše Vlado Janček.

„Vyjadrujem nespokojnosť,“ zašepkala sama pre seba Helena. Sama si tú frázu kedysi vymyslela a pokiaľ vie, je jediná, čo ju používa. Teda občas ešte niektorý z jej frajerov. Ale naučili sa ju od nej, ona je autorka vyjadrujemnespokojnosti, jej bývalí to od nej len chytili. Niektorí sa toho časom dokázali zbaviť, ale je jeden, čo vyjadruje nespokojnosť doteraz. To slovné spojenie na ňom zostalo prilepené ako chrasta a zakaždým, keď sa ho pokúšal odtrhnúť, začalo to okamžite krvácať. Keď sa raz potom, len tak, stretli, tak jej to takto povedal.

A potom ešte povedal, že sa po ich rozchode vnútri cíti ako vyjedená chladnička. Že keď si občas chce pripomenúť, ako im bolo dobre, keď ešte boli spolu, tak otvorí svoje vnútro. Rozsvieti sa tam síce zrazu, ale vnútri sú prázdne police, v priehradke na zeleninu je pár suchých šupiek cibule a v bočných dverách poloprázdny sklenený pohár kremžskej horčice.

Helena mala rada takéto prirovnania, imponovali jej umelecky založené typy, čo takto rozprávali. Cítila sa vtedy výnimočná, vyjedala s pôžitkom vnútorné chladničky svojich frajerov a oni sa očarení jej tváričkou s detskými rysmi pozerali, ako im chutí. Potom sa dvere zabuchli a ostala tma.

Helena si na to prirovnanie odrazu spomenula, keď sa zadívala na mraziarenské boxy naplnené kockami mrazeného špenátu, veľkými zelenými vrecami s jednodruhovou zeleninou, mrazenými palacinkami a zmrzlinovými roládami. A vyjadrila spokojnosť. Od hladu tu nezomrú.

Obrátila sa chrbtom k boxom a prešla ľadovomodrými očami po regáloch s konzervami. Máme šťastie, aj trvanlivých zásob je habadej. Cestoviny nie sú, samozrejme, tie sa po rozšírení správ o nákaze vykúpili ako prvé. Ale cestoviny sú karbo, človek sa rýchlo nasýti, rýchlo ich spáli, a keď nemá fyzickú aktivitu, iba priberie. Helena jedla rada, ale na priberanie si dávala pozor.

Pri uvažovaní nad stavom zásob zrazu pocítila hlad. Áno, pozor na priberanie, áno, áno… ale niečo malé… prešla k regálu so sladkosťami, na chvíľu sa váhavo zastavila a potom chňapla po valcovitej sójovej tyčinke.

Helena podišla k predavačke a vystrelila jej smerom dlhú tenkú ruku s tyčinkou.

„Toto.“

Brigádnička otrávene zagúľala očami. „Kasa je uzavretá.“

„Ale šak si zeberte jednoducho a zecte,“ ozval sa zrazu Kapénka. „Do to kedy skontroluje. Neny dost, že je tu tá pliaga morová, ešče aj hladom máme pomret? Bud sa to potom vyplatý… alebo možná any nebude treba.“

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Dekameron 2020

Sedem slovenských spisovateľov v čase koronavírusu voľne nadväzuje na Boccacciov Dekameron. Silvester Lavrík, Daniela Kapitáňová, Márius Kopcsay, Verona Šikulová, Ľubo Dobrovoda, Karol D. Horváth a Vlado Janček píšu príbeh ľudí uväznených v predajni potravín počas epidémie.

Kultúra

Teraz najčítanejšie