Re: Jednoduchý čiernobiely svet minimálnej mzdy vracia úder
Debata o minimálnej mzde je dôležitá. Priamo sa týka desiatok tisíc zamestnancov, ktorí ju poberajú. Cez nastavenie platových tabuliek a taríf ďalších stoviek tisíc.
V rozhovore pre Denník N som sa v decembri minulého roka vyjadril, že uzákonenie výpočtu minimálnej mzdy ako 60 percent priemernej mzdy v hospodárstve spred dvoch rokov je nešťastné.
Kľúčové argumenty su dva. Prvým je to, že tento spôsob určovania minimálnej mzdy je nedostatočne flexibilný pre zlé časy, slabšie regióny a najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva.
Druhým dôvodom je, že úplne ruší úlohu odborov a zamestnávateľov pri jej stanovovaní. To ďalej znižuje význam odborov v očiach zamestnancov, čo môže viesť k ďalšiemu oslabovaniu členskej základne odborov.
V decembrovom rozhovore som povedal, že sa to odborom môže vypomstiť, keď nejaká vláda raz bude chcieť tieto zákony zmeniť v ich neprospech a oni na to nebudú mať dosah a nebudú sa ani môcť oprieť o širokú členskú základňu. Že uprednostnenie rýchleho výsledku za cenu vzdania sa vplyvu na proces bolo Pyrrhovým víťazstvom.
Odborársky funkcionár Ján Košč v januárovom článku „Jednoduchý čierno-biely svet minimálnej mzdy“ reaguje na môj rozhovor a prináša zaujímavé postrehy, o ktorých sa určite dá viesť konštruktívna debata.
Bez toho, aby sme ju prekoreňovali slovami ako jednoduchý, čiernobiely, alebo zavádzanie. Práve preto, že v tej debate je často poriadny guláš.
Napríklad dva rôzne výbory Európskeho parlamentu interpretujú požiadavku Európskeho piliera sociálnych práv na dôstojnú mzdu rôzne: jeden ako 60% mediánu a druhý ako 60% priemeru miezd.
V súčasnej debate sa v Európe väčšinou berie za štandard
