Denník N

Matka vysvetľuje, ako zvláda dve deti, kým majú zavretú školu: Už roky s nimi podpisujeme zmluvy a všetko funguje bez kriku

Zuzana Herich. Foto - archív Z. H.
Zuzana Herich. Foto – archív Z. H.

Slovenka Zuzana Herich žije v Nemecku, pracuje ako asistentka na špeciálnej základnej škole. Jej manžel je lekár. Vysvetľuje, aký systém výchovy zaviedli, len čo ich deti nastúpili na základnú školu, a aké s ním majú výsledky.

Ako znášate, že nemôžete prísť na Slovensko pozrieť rodičov a vaše deti starých rodičov?

Na Slovensko sme mali ísť v lete po dvoch rokoch, ale nepôjde to. Sme izolovaní, na druhej strane, nie sme v tom sami. Manžel Michal je lekár, bojuje v prvej línii ako anestéziológ na jednotke intenzívnej starostlivosti, takže o koronavíruse máme dosť informácií a zdá sa nám rozumné ostávať doma.

Nemci celkovo sú v tomto dosť disciplinovaní, majú veľký rešpekt pred pravidlami, takže keď Angela Merkelová odporučila, aby ľudia ostali doma, dodržiavajú to, nenavštevujú sa ani susedia a známi. V niektorých spolkových krajinách ide stále o odporúčania, v iných už o príkazy pod hrozbou pokuty.

Môj sused pracuje v Nemecku, je tam aj teraz, a hovoril mi, že Nemci takmer vôbec nenosia rúška. Tí, čo si ich dajú, pôsobia ako exoti.

Rúška tu naozaj nie sú prikázané ani odporúčané. Nemeckí experti sa nezhodli na tom, že by šlo o najdôležitejšiu ochranu. O to viac sú však Nemci posledné týždne edukovaní o hygiene. Hygiena, teda opakované a dôsledné umývanie rúk, je top téma. V školách sa tomu dokonca venovalo niekoľko hodín týždenne.

Sama pracujem v škole s hendikepovanými deťmi a viem, koľko času sme na túto tému rozprávali a ako sme ich kontrolovali, či to dodržiavajú. Aj moje dve deti prišli zo školy dokonale poučené, doma sme im už nemuseli nič vysvetľovať. Keď sme im to opakovali, prišli sme im už trápni, robia to automaticky.

Ako sú chránené predavačky v obchodoch?

Takmer všade už sú namontované sklenené zábrany medzi nimi a zákazníkmi. Zároveň používajú rukavice. Rúška však u nich nevídam. Tým nechcem povedať, že nosenie rúšok je zbytočné, lebo stále je to lepšie ako nič, hoci nájdete mnoho názorov odborníkov, ktorí ich účinok spochybňujú. Nie sú to totiž respirátory s filtrami, navyše nechránia oči. Preto je v Nemecku prioritou dodržiavanie hygieny. Disciplinovanosť Nemcov znamená aj to, že vysoko dôverujú odporúčaniam štátu. Ak ten neprikáže rúška, Nemci si ich nenasadia.

Môžete chodiť von?

V našej spolkovej krajine zatiaľ áno, ale len ako rodina, nesmieme sa stretávať s nikým iným. Máme to šťastie, že bývame v rodinnom dome s veľkou záhradou, navyše naša ulica je slepá a končí lesmi medzi kopcami. Deti tak majú voľný výbeh. Som nesmierne rada, že sme sa minulý rok presťahovali z Frankfurtu nad Mohanom na dedinu.

Nebojíte sa, že manžel môže prísť z nemocnice nakazený? Je v prvej línii.

Samozrejme, že strach máme, v jeho nemocnici už majú niekoľkých pozitívne testovaných. Každý deň po službe ma však ubezpečuje, že sú dobre pripravení. Dokonca ešte stále realizujú aj plánované operácie, čiže ich na klinikách plošne nezrušili.

Samozrejme, môže sa stať, že keď výrazne stúpne počet pacientov odkázaných na umelú ventiláciu, manžel bude musieť pracovať podľa krízového rozpisu služieb. Nie každý anestéziológ na oddelení dokáže takto rizikových pacientov manažovať samostatne, keďže niektorí sa na to ešte len zacvičujú.

Michal má dlhoročnú prax, čiže s takým scenárom počítame. Tento stav sa tam aj očakáva, pripravujú sa na to lôžka, chystá sa režim, v ktorom budú musieť slúžiť viacerí anestéziológovia na oddelení naraz.

Kedy u vás zavreli školy?

V piatok trinásteho marca boli deti v škole poslednýkrát. S ohľadom na charakter môjho zamestnania to prakticky znamená, že sa môžem svojim deťom naplno venovať doma.

Poznám rodičov, ktorí majú problém vysvetliť aktuálnu situáciu svojim deťom tak, aby ju na jednej strane brali vážne, zároveň ich však príliš nevystrašili. Veľa robí aj náhla zmena režimu, teda zatvorenie škôl a nemožnosť stretávať sa s kamarátmi.

My máme dve školopovinné deti – chlapcov tretiaka a štvrtáka. Už dávno som zistila, že alfou a omegou dobrého fungovania je stabilný režim, teda dôsledné dodržiavanie pravidiel. Práve pravidelnosť rozvrhu dňa prináša deťom pocit istoty a jednoznačne lepšej spolupráce. Ostatne, vnímame to tak aj my dospelí.

Náš štvrták má od predškolského veku diagnostikované ADHD, napriek tomu zvládame celé tie roky školu a všetky povinnosti bez väčších problémov. Pochopili sme totiž, na akom princípe to funguje najlepšie. Dokonca je často omnoho disciplinovanejší ako mladší syn.

V čom ten váš systém spočíva?

V uplatňovaní známeho pacta sunt servanda – dohody treba dodržiavať. Od útleho veku vedia, že keď sa dohodnú nejaké pravidlá, podpíšeme ich všetci na papieri a platia. Ide teda o férové dohody medzi rodičmi a deťmi.

Založili sme si na to status takzvaných pravidelných rodinných porád. Na nich s deťmi debatujeme ako s dospelými, vysvetľujeme im okolnosti, dôvody, dohodujeme jednotlivé pravidlá a nakoniec ich spečatíme podpisom.

Obe deti tak chápu, že majú svoje povinnosti, voľný čas, že na ten máme nárok aj my rodičia, že každý z nás má právo počas dňa aj na komfort, ten však prichádza, až keď máme splnené svoje úlohy.

Kedy ste s tým začali?

Keď prvý syn nastúpil na základnú školu. Menšie deti ešte také veci príliš nechápu, ale so šesťročnými sa už dá takto bez problémov pracovať. Robíme to dodnes, hoci možno niekto by to označil za bizarný model.

U nás to funguje dokonale. Naše deti tak od prvého dňa izolácie pre koronavírus vedeli, čo to v praxi znamená. Prišiel tatík z práce, zvolali sme „rodinnú radu“ a 

Blahoželáme, máte dobrých priateľov!

Tento článok je normálne zamknutý, ale vy si ho môžete prečítať zadarmo vďaka tomu, že váš priateľ stanislava.knut@... je predplatiteľom Denníka N a článok vám venoval. Stačí zadať váš e-mail, nebojte sa, nikdy ho nepredáme inej firme.

Alebo môžete .

Koronavírus

    Rodičovstvo

    Rozhovory

    Slovensko

    Teraz najčítanejšie