Môže byť aj horšie. 7 kníh o epidémiách a postapokalyptických víziách
Na pozadí šíriacej sa cholery, moru alebo superchrípky sa odohrávajú príbehy o láske, priateľstve aj obetavosti.
1. Giovanni Boccaccio – Dekameron
V polovici 14. storočia vyzerala Florencia podobne ako dnes. Vyľudnené ulice a ticho. Taliansky renesančný autor Giovanni Boccaccio o tomto období napísal známe dielo Dekameron. Ide o zbierku sto noviel, ktoré sú rozdelené po desať na desať dní. Príbehy o láske aj priateľstve si rozprávajú traja muži a sedem žien, ktorí utiekli pred morom z Florencie na vidiek.
„Pohľad na drobný ľud a tiež na veľkú časť stredných vrstiev bol ešte žalostnejší. Azda nádej, azda bieda ich nútili zostať doma, a pretože boli stále v styku so susedmi, podliehali chorobe denne po tisícoch,“ píše Boccacio v úvodnej kapitole Dekameronu, ktorá ponúka jedno z najpodrobnejších opisov epidémie stredoveku. Zároveň dielo ovplyvnilo aj ďalšie smery v umení, predovšetkým renesančnú maľbu a neskôr aj európsku literatúru.
Boccaccio svoje postavy nemilosrdne karhá pre priestupky a chyby, ktorých sa dopúšťajú. Otvorene kritizuje pokrytectvo, hlúposť aj ľahostajnosť. Žiadnemu z jeho príbehov, v ktorých sa inšpiroval antikou aj Orientom, nechýba ostrý humor a realistický pohľad. Prevažuje v nich však radosť zo života, ktorý sa bez pochýb čoskoro vráti tam, kde zastal.
Prečítajte si Dekameron 2020
2. Albert Camus – Mor
Morová epidémia je hlavnou hrdinkou knihy francúzskeho spisovateľa Alberta Camusa. Jej dej sa odohráva v alžírskom meste Oran, kde sa najskôr objavia mŕtve potkany, potom
