Bezradne, ale rozhodne. Pripravme sa na to, že naďalej zostaneme zatvorení
Je dobré, že po voľbách vznikla koaličná vláda, v ktorej ani jedna strana nemá takú prevahu, aby mohla pandémiu politicky zneužiť.
Autor je psychiater
Balada o murárovi Kelemenovi a jeho dvanástich druhoch patrí do zlatého fondu maďarskej literatúry. Murári každý deň tvrdo pracujú na stavbe hradu Deva, no čo cez deň postavia, to sa do rána vždy zrúti. A tak to ide až dovtedy, kým neupália manželku murára Kelemena a jej popol nevmiešajú do malty. Potom už múry zostanú stáť a hrad Deva sa hrdo týči do výšky.
Podobne v týchto dňoch žijem aj ja. Doobeda ordinujem a poobede si sadnem za počítač, aby som čosi napísal. Vyberiem si tému, ktorá sa mi zdá zaujímavá, no na druhý deň sa pre koronavírus opäť všetko zmení a zistím, že to, o čom som chcel písať, nie je vôbec dôležité.
Napríklad, dostal som zadanie z Maďarska napísať článok o neúspechu maďarských strán v slovenských voľbách. Pustil som sa do práce, no čochvíľa som mávol rukou. Koho to dnes zaujíma? Toto je teraz dôležitý problém?
Alebo uvediem ďalší príklad: v januári sme sa s manželkou rozhodli, že v lete vymeníme starý kuchynský nábytok a v júli si pozrieme nórske fjordy. Potom sme zistili, že ani nábytok, ani fjordy nie sú dôležité.
Dnes je totiž v podstate dôležitá len jedna vec: prežiť túto hrôzu tak, aby sme neprišli aj o posledné zvyšky svojej ľudskosti. Traumatické situácie podobné tej súčasnej konfrontujú človeka s extrémnou bezmocnosťou a so strachom a môžu vyvolať katastrofické reakcie. Pocit ohrozenia nevyvoláva len strach, ale aj hnev a agresivitu, traumatické udalosti často spôsobujú v psychike človeka hlboké a dlhotrvajúce zmeny.
Pozerám sa na svoju rodinu a uvedomujem si, že teraz v podstate žijeme v ponorke. Bezmocne sa tiesnime pod búrlivou hladinou s nádejou, že „z toho“ azda nejako vyviazneme.
Povzbudzujeme sa tým, že sme len drobný štátik v strede Európy. Nemáme ani more, ani Prado, ani La Scalu. Nie sme takí bohatí ako Taliani či Španieli. A veríme, že aj dobrotivý Boh vie, že pod Tatrami žije skromný, čestný ľud, ktorému postačí aj menší trest. Pekelne veľký úľak ešte zvládneme, ale už nič viac.
Pravda, triezvejšia časť našich mozgov vie, že toto je len ticho pred búrkou a musíme sa pripraviť na zlé dni. Lebo prídu horšie časy. Vidíme,
