Denník N

O budúcich spomienkach

Foto N - Vladimír Šimíček
Foto N – Vladimír Šimíček

Keď sa toto skončí, zabudneme na všetky dobré rady. Zabudneme na všetko.

Autor je spisovateľ

„Dostala sa k nám z Haliče cholera. Strach panoval taký, že ľudia nič nerobiac, len po ulici jako mrtví chodili. Krik, plač na všetky strany. Zvony mlčali, mrtvých na voze do cintorína vozili. Služby božie konali sa v kostole v Hájičku: farár sám bol v kostole. Ľud vonku pod stromami.“ Tak znie letopisný záznam o epidémii cholery, ktorá v roku 1831 prehrmela dedinkou Trstín, vtedy ešte Nádaš, kde obaja a o chvíľu traja už od júna prechodne žijeme. Za šesť týždňov pochovala 72 obyvateľov, čo prinútilo miestnych založiť nový cintorín.

Spomenul som si na tento zápis, keď som dnes, po takmer dvesto rokoch, kráčal uličkami tej istej dedinky do obchodu. A spomenul som si aj na rozprávanie mojich starých mám o prechode frontu z apríla 1945. Prvá mala štrnásť a prežila ho so svojou starenkou v malej jaskyni vyhĺbenej pri ťažbe ílu na hornom konci Nádaša. Bola tu vtedy na návšteve, a keď sa chcela vrátiť za rodičmi do Holíča, pri železničnom tuneli sa už strieľalo a vlaky nejazdili. Druhá mala šestnásť a spolu s rodičmi a s veľkou časťou Nádašanov strávila tých pár dní frontových bojov hlboko v horách.

Každá dedina, každé mesto má vo svojom kóde spomienky na takéto chvíle neistoty a strachu. To sú azda najsilnejšie pocity z tých dní. Neistota a strach. A sú to možno aj najsilnejšie pocity z týchto dní. Pýtame

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Koronavírus

    Komentáre

    Teraz najčítanejšie