Denník N

Aké to je byť súčasťou britského masového experimentu

Ľudoprázdna londýnska stanica 24. marca v čase, keď zvyčajne vrcholí ranná špička. Foto - TASR/AP
Ľudoprázdna londýnska stanica 24. marca v čase, keď zvyčajne vrcholí ranná špička. Foto – TASR/AP

O kontraste mentálneho prežívania na Slovensku a fyzickej prítomnosti v Británii počas týchto neobvyklých dní a o vývoji britského prístupu ku koronavírusu.

Autor študuje na Cambridgeskej univerzite

Život v Británii, aj ten študentský, mal posledný mesiac mimoriadne zvláštnu dynamiku. Po prvé, napriek správam z celého sveta, uzatváraniu škôl, regiónov či celých krajín sa ešte predminulý týždeň zdalo, že sa takmer nič nedeje. Britská stratégia „odďaľovania“ znamenala, že školy, parky či dokonca koncerty a prednášky boli stále plné ľudí.

V čase, keď na Slovensku rušili všetky lety, zatvárali hranice a vyhlasovali núdzový stav, nás univerzita nechala písať dve skúšky na konci trimestra štandardným spôsobom. Tridsať ľudí v jednej miestnosti, akoby sa nechumelilo.

Občas prišiel nejaký email, ale napriek veľkému množstvu slovnej vaty by sa dala drvivá väčšina zosumarizovať do vety „riadime sa pokynmi Public Health England (úradu verejného zdravotníctva) a pripravujeme sa na najhoršie, zatiaľ buďte pokojní“.

Na druhej strane, každý vďaka sledovaniu správ vedel, že vlna čoskoro príde. No krásne počasie spojené s absolútnou absenciou rúšok na verejnosti vytváralo surreálny pocit duálnej reality. Tej fyzickej, empirickej, a tej mentálnej, vytvorenej čítaním informácií zo zahraničia.

Zmena kurzu

Situácia sa však začala dosť dramaticky meniť hneď po konci trimestra, keď začali niektoré

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Koronavírus

    Komentáre

    Teraz najčítanejšie